BRATISLAVA. Vznik života je zahalený tajomstvom. Čiastkovú odpoveď môžu ponúknuť rozmanité chemické reakcie prebiehajúce vo vulkánoch, ktoré pred tromi až štyrmi miliardami rokov zrejme pomohli vytvoriť formu dusíka, potrebnú na život.
Súčasne však výbuchy vulkánov život ohrozujú, lebo dokážu nielen spáliť všetko živé vo svojom dosahu a zasypať popolčekom aj vzdialené oblasti, ale aj dlhodobo zmeniť celosvetovú klímu. V minulosti sa to už neraz stalo.
Život na vulkáne
Na najväčšom známom vulkáne v roku 1872 založili Yellowstonský americký národný park. Leží vo Wyomingu na subdukčnej zóne, teda v oblasti, kde sa oceánske litosférické dosky podsúvajú pod kontinentálne.
Tisícky turistov sem každoročne chodia obdivovať prekrásnu prírodu vrátane pary stúpajúcej z horúcich prameňov alebo dymu unikajúceho z otvorenej zeme.
Vyzerá to tu takmer ako vystrihnuté z knihy Stephena J. Goulda Wonderful life (Prekrásny život). Pod povrchom však vládne nepokoj.
Yellowstone spĺňa kritérium priam ideálneho miesta pre prípadný budúci výbuch, ktorý by každú sekundu tisícnásobne prekonal silu atómovej bomby zvrhnutej na Hirošimu.
Od poslednej ničivej erupcie uplynulo už 642–tisíc rokov. Vedci odhadli, že bola tisíckrát silnejšia ako výbuch sopky Mt. Saint Helens vo Washingtone v roku 1980.
Kaldera veľká ako Tokio
Pozostatkom dávneho yellowstonského výbuchu je kaldera, čiže vyprázdnený pôvodný kráter, z ktorého zostala veľká jama, do ktorej by sa zmestilo Tokio.
Kaldera sa pod dohľadom miestnych vulkanológov postupne a čoraz rýchlejšie dvíha – v rokoch 2004 až 2007 bol priemerný nárast sedem centimetrov ročne.
Supervulkány môžu hromadiť svoju silu niekoľko tisícročí a vulkanológovia nie sú jednotní v tom, či naozaj hrozí vážne nebezpečenstvo výbuchu už teraz.
Veľa obrovských kráterov po celom svete totiž rastie alebo klesá desaťročia bez toho, aby vybuchli.
Zvláštny prípad
Yellowstone je však zvláštny prípad. Podľa scenára Jana Nieuwenhuisa z Technickej univerzity v Delfte by mohli byť následky výbuchu takéto:
Vytvoril by sa obrovský kráter s hĺbkou a priemerom 30 kilometrov.
Jeho okraje by sa mohli zrútiť, čo by vyvolalo ničivé zemetrasenia v celých USA.
Väčšinu popola by sopka vyvrhla do stratosféry, menšie čiastočky by prenikli do vyšších vrstiev, čo by zatienilo slnko. Globálne teploty by poklesli o niekoľko stupňov Celzia.
Opatrnosť je na mieste
Začiatkom uplynulého roka bola situácia dostatočne vážna, aby odborníci požadovali evakuáciu v okruhu 325 kilometrov od hraníc Yellowstonu.
Na prelome decembra 2008 a januára 2009 totiž zaznamenali seizmické prístroje v dlhodobo aktívnej oblasti okolo 500 otrasov.
Niektoré z nich dosiahli magnitúdo 3,9, čo bolo na hranici rekordu meraní od roku 1923, odkedy sem vedecké prístroje umiestnili.
Výbuchy sú zdravé. Ako pre koho
Sopky a zemetrasenia prinášajú postihnutým ľuďom nešťastie. Z hľadiska geológie Zeme sú však iba prejavom jej metabolického zdravia.
BRATISLAVA. Najväčšou katastrofou v novodobých dejinách spôsobenou vulkánom bol výbuch sopky Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa v roku 1815.
Rok bez leta
Náhla erupcia, ktorú ľudia počuli do vzdialenosti 5100 kilometrov, vyniesla do ovzdušia 100 kilometrov kubických sopečných produktov. Zahynulo 10-tisíc ľudí, ďalších 100-tisíc zomrelo od hladu, pretože popol zničil na Sumbawe aj na okolitých ostrovoch úrodu a znehodnotil vodné zdroje.
Sopka Mount Helens. Zbiera sily na nový výbuch? ILUSTRAČNÉ FOTO – ČTK/AP
Cena pšenice sa zdvojnásobila nielen v USA, ale aj vo Francúzsku. V postihnutej oblasti tri dni nevideli slnko a nasledujúci rok vošiel do histórie ako rok bez leta.
Prežil iba väzeň
Erupcia filipínskej sopky Pinatubo v roku 1991 priniesla niekoľkoročný celosvetový pokles priemerných teplôt. Postaral sa o to kyslý oblak obsahujúci šesť miliónov ton kyseliny sírovej, ktorý narušil ozónovú vrstvu stratosféry.
Prach a sopečné častice zatienili slnko a vo vzduchu ich bolo toľko, že lietadlám nad Tichým oceánom museli každé dva-tri dni meniť čelné sklá.
Pri výbuchu Mount Pelée na pobreží Karibiku v roku 1902 zabila tlaková vlna za niekoľko sekúnd 40-tisíc ľudí.
Zachránil sa iba človek, ktorý sedel v podzemnom väzení za krádež. Našli ho až niekoľko dní po katastrofe.
(ač)
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
