SME

Domov bohov postavili na zemi

Pri jednej z najznámejších stavieb sveta Európania verili, že ju postavila tajomná antická civilizácia. Mýlili sa. Pre západný svet chrám Angkor Vat znovuobjavili pred 150 rokmi.

Slávny Angkor Vat postavili Khméri.Slávny Angkor Vat postavili Khméri. (Zdroj: carnets-voyages.eu)

Pri jednej z najznámejších stavieb sveta Európania verili, že ju postavila tajomná antická civilizácia. Mýlili sa. Pre západný svet chrám Angkor Vat znovuobjavili pred 150 rokmi.

Angkor Vat

Chrám vznikol v 12. storočí za vlády Súrjavarmana II.
Zasvätený bol pôvodne hinduistickému bohovi Višnuovi.
Znovuobjavil ho v 19. storočí bádateľ Henri Mouhot.

Je polovica 19. storočia. Francúzsky filológ, dobrodruh a prírodovedec amatér Henri Mouhot práve dočítal knižku o kráľovstve a ľuďoch zo Siamu. Text Jamesa Bowringa tridsiatnika zaujal. Učiť jazyk v Rusku ho už nebavilo, a preto sa rozhodol, že Indočínu musí uvidieť na vlastné oči. A že tam nájde nové rastliny či živočíchy, ktoré by ho preslávili v Európe.

Problémom takého nápadu však boli peniaze. Expedíciu do ázijskej džungle si dovoliť nemohol. Skúsil to u francúzskej vlády, no Napoleon III. ho odmietol. Obrátil sa preto na najväčšieho konkurenta krajiny, Veľkú Britániu. Kráľovstvo bolo známe, že podobné snahy, najmä v Indii a Indočíne, podporuje. A nielen preto, že chce rozšíriť svoj vplyv.

Dobrým zvykom anglického džentlmena totiž bolo venovať sa aspoň nejakej prírodovednej disciplíne. A títo potenciálni čitatelia správ z nie úplne preskúmaných častí sveta boli zvedaví na nové objavy. Aj preto sa britská Kráľovská geografická spoločnosť spolu s londýnskou Zoologickou spoločnosťou rozhodli Francúza podporiť. Expedíciu mu zaplatili.

Lepší než Gréci

„Jeden z tých chrámov – porovnateľný so Šalamúnovým, ktorý postavil nejaký tunajší antický Michelangelo – si zaslúži miesto medzi našimi najcennejšími budovami. Je veľkolepejší než všetko, čo nám zanechali Gréci a Rimania a ukazuje smutný kontrast s tým, do akého barbarstva je náš národ teraz uvrhnutý,“ napísal Mouhot o veľkom chráme, na ktorý natrafil v lesoch dnešnej Kambodže.

Tým miestom bol Angkor Vat, legendárny komplex, ktorý v dvanástom storočí nechal postaviť khmérsky kráľ Súrjavarman II.

Mouhot neveril, že Khméri by boli niečoho podobného schopní. Myslel si, že neďaleké mesto a chrámy v ňom postavila nejaká dávno stratená, pravdepodobne antická civilizácia, ktorá sa postupne stratila a upadla do zabudnutia. Predstava o legendárnej a tajomnej cudzej kultúre sa však páčila aj britským spoločnostiam, ktoré dobrodruha podporovali.

Khméri vždy vedeli

Mouhot vtedy ešte netušil, že zhruba od deviateho do pätnásteho storočia oblasť ovládalo vyspelé kráľovstvo Khmérov, ktorí najskôr vyznávali najmä hinduizmus, neskôr prešli k budhizmu. Práve Angkor bol hlavným mestom tejto ríše.

Mouhot však v skutočnosti Angkor Vat neobjavil, aj keď v tom čase to tak verejnosti hovorili. Khméri údajne vždy vedeli, kde sa chrám vlastne nachádza, no nik im neveril. V šestnástom storočí však o stavbe písal aj západný misionár Antonio da Magdalena. Zapísal si vtedy, že videl „len ťažko perom opísateľnú stavbu, ktorú nemôžeme prirovnať k žiadnej inej stavbe na svete“.

Svätá voda

Stavba, ktorá bola pravdepodobne zasvätená hinduistickému bohovi udržiavateľovi Višnuovi, mala byť pozemským odrazom domova hinduistických bohov, ich posvätnej hory Méru. Predstavovala pohoria i oceány, ktoré tieto hory obklopujú. Okolo Angkor Vatu tak je napríklad vodná priekopa, ktorá slúžila aj na obranu pred nepriateľmi a džungľou.

Voda pritom bola v časoch najväčšieho rozmachu stavby jej dôležitou súčasťou. Údajne tiekla ulicami a stavba v čomsi mohla dokonca pripomínať Benátky. Dôvodom malo byť aj to, že mýtická Méru je obklopená jazerami.

Sláva aj úpadok

Angor sa stal hlavným mestom khmérskej ríše počas vlády Yasovarmana I. na prelome 9. a 10. storočia. Ten sem presunul správnu moc z mesta Roluos, ktoré za centrum khmérskej ríše ustanovil jeho otec, devaraja (boží kráľ) Indravarman I. Zvykom vládcov totiž bývalo presúvať hlavné mesto tam, kde sa im to práve najviac hodilo.

Samotný Angkor Vat (hlavný chrám) začal stavať Súrjavarman II. V dvanástom storočí mohli byť dôvodom nielen oslava bohov a panovníka, ale aj snaha zabrániť vzbure v krajine. Angkor pravdepodobne mal príliš veľa obyvateľov (možno až milión) a polia v okolí ich všetkých nedokázali uživiť – navyše, do mesta prišli tisícky umelcov pracujúcich na chráme. Ríša i chrám zažili rozkvet na prelome 12. a 13. storočia. Potom už upadali.

Hinduisti zničili sochy Budhov, ktoré medzičasom do Angkor Vatu dosadili, no poslednou ranou boli thajské útoky takmer o sto rokov neskôr. Chrám však nikdy nezničili. Aj preto je od roku 1992 zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO a priťahuje väčšinu turistov, ktorí smerujú do dnešnej Kambodže.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu