BRATISLAVA. Ľudstvu dnes hrozí všeličo, no o vyhynutí druhu hovoriť nemôžeme. Ak totiž nenastane nejaká prírodná katastrofa, ľudia, ktorých je dnes takmer sedem miliárd, budú tejto planéte naďalej dominovať.
Nebolo to tak vždy. Vedci tvrdia, že podľa dnešných kritérií by naši predkovia boli často na zozname ohrozených či vymierajúcich druhov.
Výbuch supersopky
Ľudstvu hrozilo vyhynutie relatívne nedávno. Keď asi pred 70-tisíc rokmi vybuchol supervulkán Toba na Sumatre - možno najhoršia vulkanická katastrofa za posledných 25 miliónov rokov, na svete zrejme ostalo menej ako 15-tisíc príslušníkov druhu Homo sapiens. Vedci dlho predpokladali, že takáto situácia bola náhodná a mohla za ňu sopka a následky jej výbuchu. Tie pritom mohli spôsobiť, že ľudia sa nakoniec rozhodli opustiť Afriku.
Nový genetický výskum Lynna Jordeho z americkej univerzity v Utahu však ukazuje, že podobná situácia nemusela byť vôbec výnimočná, skôr naopak.
Pomocou sledovania DNA genetici zistili, že aj asi pred 1,2 milióna rokov bolo na Zemi len asi 18-tisíc predkov dnešného človeka, ktorí sa dokázali rozmnožovať. Všetkých praľudí bolo asi 55-tisíc, pritom napríklad populácia goríl, ktoré dnes považujeme za ohrozený druh, má zhruba 25-tisíc rozmnožujúcich sa jedincov.
Afrika či celý svet?
„Máme neistú minulosť nielen nášho druhu, ale aj našich predkov,“ povedal podľa internetového vydania magazínu Science Jorde.
Podľa štúdie, ktorú vedci publikovali v prestížnom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Science však zatiaľ nie je isté, či 55–tisíc bolo všetkých hominidov na planéte. Možné totiž je, že na Zemi boli aj iní jedinci, no pre nás dôležitá skupina žila v Afrike a iba ona je naším prapredkom.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
