PRAHA. Lesy, ktoré boli napadnuté malým chrobákom, sledujú vedci aj z vesmíru. Dáta z družíc im pomáhajú určiť, kde sa národný park na Šumave najrýchlejšie uzdravuje.
„Les sa v bezzásahovej zóne obnovuje, no masívna ťažba dreva vo forme holorubov lesom škodí viac, než chrobák," zhrnul pre iDnes biológ a geograf Martin Hais. „Bezzásahová zóna v centre parku sa zase vracia k stavu pred kalamitou lykožrúta," informoval.
Družice sú ako lekár
Družice síce lietajú asi vo výške osemsto kilometrov, no vedcom dokážu poskytnúť presnejšiu informáciu, ako keby lesmi kráčali. „Dôležitou vlastnosťou dát zo satelitov je komplexnosť informácie. Ani lekár vás predsa pri chrípke nevyšetruje bunku po bunke. Rovnako tak môžeme porasty hodnotiť ako celok," vysvetľuje Hais z Juhočeskej univerzity v Českých Budejoviciach.
Družice Landsat TM 5 a ETM 7+ snímajú viditeľné i infračervené žiarenie. Tieto snímky následne umožňujú vedcom sledovať vývoj lesa a zmenu jeho zdravotného stavu. I keď zábery zachytávajú len tridsaťcentimetrové a väčšie objekty, pre výskum to stačí.
Prirodzená obnova na svahoch z roku 2008.
Satelity pritom zachytávajú šumavské lesy raz za šestnásť dní a dáta sa už niekoľko rokov archivujú. „Môžeme tak sledovať vývoj v lesoch i všetky zmeny už od začiatku osemdesiatych rokov, keď kalamita lykožrúta vypukla," dodal Hais.
Drahé vysadzovanie
Hais sám sleduje premnoženie lykožrúta smrekového na Šumave od roku 2002. „Najdynamickejšie zmeny v oblasti centrálnej Šumavy prebiehali podľa satelitných záberov v druhej polovici 90-tych rokov, keď sa uplatňoval režim aktívnych zásahov a okolo bezzásahového pásma sa proti ďalšiemu šíreniu chrobáka vytvárali holoruby," upresnil vedec.
Analýzy satelitných dát i pozemný prieskum však ukázali, že smrekovým porastom, ktoré sa rozpadli vplyvom lykožrúta, sa darí prirodzene obnovovať. V oblastiach holorubov sa však musia stromčeky sadiť umelo, čo je drahšie. V bezzásahových zónach rastú stromy prirodzene zo semien.
Výrub zničí pôdu
Unikátne informácie prinášajú aj termálne (infračervené) dáta. Na miestach, kde nastalo odlesnenie, teplota povrchu pôdy medzi dňom a nocou silno kolísa a pôda sa následne neprirodzene vysušuje. Oblasti, ktoré zničil lykožrút, na tom neboli tak zle.
Letecký záber z roku 2002. Vľavo hore lykožrútom napadnuté stromy, dole holorub.
„Pre rúbaní lesa dôjde k odstráneniu vegetácie až na holú pôdu, ktorá sa vysuší a začne sa prehrievať. To môže byť pre obnovu lesa kritický moment. Naopak, v rozpadajúcom sa lese vplyvom lykožrúta sa presvetlením urýchli rast náletových semenáčikov, ktoré sú predsa len čiastočne klimaticky chránené stojacimi či ležiacimi plochami odumretých stromov," vysvetlil Hais.
Popadané stromy v rozpadnutých smrečinách navyše chránia semenáčiky pred zverou, pre ktorú je terén len ťažko prístupný. A na rozdiel od holorubov tu tak nekolísa teplota, pretože pôdu chránia popadané stromy.
Vyrúbať len ak hospodársky les
Hasiov výskum taknapríklad ukázal, že plošný výrub lesov Šumavu pred lykožrútom nezachráni. „Ak chceme mať prírodný les, musíme ho nechať prirodzene sa vyvíjať. Tam, kde chceme hospodársky les, sú zásahy nutné," myslí si.
Podľa vedca v prirodzene vyvíjajúcich sa oblastiach nehrozí, že by lykožrút lesy celkom zničil. „Chrobákových kalamít prebehlo v minulosti už veľa, les však má obrovskú regeneračnú schopnosť. Reči o pandémii sú v prípade lykožrúta smiešne," dodal.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: Martina Surá / iDnes
