Moskva 19. apríla (TASR) Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, dnes jednomyseľne v poslednom čítaní schválila dočasný zákaz klonovania človeka na dobu piatich rokov. Zákaz platí aj na dovoz a vývoz z Ruska klonovaných ľudských embryí.
K zákazu klonovania v Rusku dochádza v deň, kedy ruská nadácia Verejná mienka zverejnila výsledky prieskumu verejnej mienky o dejinnej úlohe Vladimíra Iľjiča Lenina. Až 63 percent opýtaných Rusov hodnotí úlohu zakladateľa ruskej komunistickej strany a vodcu svetového proletariátu v ruských dejinách kladne. Opačný názor na Lenina má len 17 percent opýtaných Rusov a každý piaty v tejto otázke nedokázal zaujať jednoznačný postoj.
Dočasný zákaz klonovania človeka sa v Rusku teoreticky týka aj komunistického vodcu, ktorý zomrel 21. januára 1924 a jeho zabalzamované telo je dodnes vystavené verejnosti v mauzóleu na Červenom námestí v Moskve.
Klonovanie Lenina už pred rokom pripustil popredný ruský biológ Iľja Zbarskij z Ruskej akadémie vied (RAV). Podľa jeho slov by po zdokonalení existujúcich techník bolo klonovanie Lenina teoreticky možné, pretože v zabalzamovanom tele sovietskeho vodcu sa genetická informácia v podobe DNK zachovala.
O budúcom oživení Lenina snívali sovietski komunisti už v roku 1924 a aj preto odmietli vodcu pochovať do zeme. Najprv prehovorili Leninovu manželku Nadeždu Krupskú, aby netrvala na poslednej vôli manžela, a potom rozpútali kampaň v tlači, ktorá "tlmočila" vôľu proletariátu pochovať Lenina v mauzóleu vedľa Kremľa.
S nápadom zakonzervovať telo Vladimira Lenina ako prvý údajne prišiel sovietsky veľvyslanec v Londýne Leonid Krasin a podporili ho aj Stalin a ďalší sovietski lídri. Plán na hlboké zamrazenie Lenina stroskotal, pretože aj keď prístroje z cudziny urýchlene objednali, v Moskve zložité zariadenie nestihli zmontovať.
Rozhodujúca fáza balzamovania tela 53-ročného vodcu nastala 5. marca 1924, kedy špecializovaný tím priamo v jednoduchej stavbe mauzólea na Červenom námestí odstránil z Leninovho tela obsah hrudného koša a brušnej dutiny. Balzamovanie Lenina pomocou špeciálnych roztokov dokončili 26. marca 1924.
Namiesto prvej provizórnej stavby vzniklo mauzóleum z dreva 1. augusta 1924 a monumentálna stavba z mramoru v dnešnej podobe sa otvorila 7. novembra 1930. O Leninovo telo vystavované za nepriestrelným sklom sa stará špecializovaný lekársky vedecko-výskumný ústav biomedicíny tvorený desiatkami zamestnancov. Približne raz ročne sa múzeum na niekoľko týždňov pre verejnosť uzavrie a Leninovo telo podstupuje dodatočnú konzerváciu.
Lenin nie je ani zďaleka jediným bývalým komunistickým vodcom, ktorého telo balzamovali. V roku 1953 bolo zabalzamované telo Josifa Vissarionoviča Stalina a v rovnakom roku zomrel a bol zabalzamovaný československý komunistický prezident Klement Gottwald. Ich klonovanie ale nie je možné ani teoreticky. Zabalzamovaného Stalina z Leninovho mauzólea tajne vyniesli a pochovali do zeme v roku 1961 a rok neskôr sa kremácie a pohrebu dočkali aj telesné pozostatky Klementa Gottwalda. V balzamovanej podobe sú dodnes uchovávané telá komunistických vodcov Vietnamu, KĽDR a Číny.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
