PANAMA CITY. Ak osia samica neopelí figovník, z rastliny predčasne odpadne kvetenstvo, kam zniesla vajíčka, takže vyvíjajúce sa mladé osy zahynú. V časopise Proceedings of the Royal Society London B to oznámili Charlotte Jandérová z Cornellovej univerzity v Ithake (štát New York, USA) a Uppsalskej univerzity (Švédsko) a Edward Herre zo Smithsonovského ústavu pre výskum trópov v Panama City (Panama), kde počas výskumu pôsobila aj prvá autorka. Blízko Panamského kanála skúmali osy, ktoré opeľujú figovníky.
Tento vzájomne prospešný vzťah rastlina-hmyz vznikol už v druhohorách, pred približne 80 miliónmi rokov.
Niečo za niečo
Vzťah má dve podoby. Osy opeľujú figovníky buď pasívne, keď im k telu samovoľne priľnú zrniečka peľu, alebo aktívne, keď najprv musia peľ zozbierať a uložiť si ho do špeciálnych váčkov. V prvom prípade ide o evolučne najstaršie druhy figovníkov, v druhom o evolučne mladšie. Pasívne a aktívne opeľujúce osy patria do rôznych druhov tohto hmyzu. Pasívne opelenie je pre figovník materiálovo i energeticky náročnejšie ako aktívne.
Predmetné druhy ôs sú svojou reprodukciou výlučne odkázané na figovníky. Všeobecne opeľujú kvetenstvá, kam zniesli vajíčka, aj kvetenstvá, kde to neurobili. Kvety sa nachádzajú na vnútornej strane uzatvorených kvetenstiev, príznačných pre figovníky. V kvetenstvách sa život ôs začína i končí - dospelé tam uhynú, hoci to nemusí byť na tom istom figovníku.
Trest pre lenivcov
Charlotte Jandérová a Edward Herre sa rozhodli preveriť náznaky, že osy, ktoré si chcú ušetriť námahu so zberom a prenosom peľu, takže kvety figovníka neopelia a tým "podvádzajú".Ukázalo sa, že napokon mávajú menej potomstva. Vedci sa zamerali na šesť rôznych dvojíc druhov figovník-opeľujúca osa. Do sieťovinového vreca, ktoré obaľovalo neopelené kvetenstvo, vždy vložili buď jednu osu bez peľu, alebo jednu osu s peľom. Osy následne vošli do kvetenstiev, aby tam nakládli vajíčka.
Ukázalo sa, že neopelené figy z figovníkov často odpadli predtým, ako v nich mladé osy stihli dospieť. "Naozaj je to až o príliš ľudskej téme zločinu a trestu. Zistili sme, že pri aktívne opeľovaných druhoch fígovníka keď osy vynakladajú čas a energiu, aby zozbierali a na miesto určenia dopravili peľ tie osy, ktoré neposkytli základnú opeľovaciu službu, postihla sankcia.
Pri pasívne opeľovaných druhoch figovníka keď osy nemusia na opelenia vyvinúť špeciálne úsilie však sankcionovanie chýbalo. Hoci ešte musíme objasniť náklady spojené s použitím sankcií, javí sa ako pravdepodobné, že sankcie sa vyskytovali iba tam, kde boli potrebné," povedal Edward Herre.
"Sankcie sa zdajú byť nevyhnutnou udržiavacou silou týchto a iných vzájomne výhodných vzťahov, ktoré účastníkom spôsobujú náklady. Pri našom výskume sme pozorovali menej podvádzania v situácii, keď boli sankcie silné. Podobné výsledky boli zistené v ľudských spoločnostiach a u sociálneho hmyzu. Je veľmi lákavé myslieť si, že tie isté všeobecné princípy by mohli napomáhať udržiavaniu spolupráce ako vnútri biologických druhov, tak aj medzi biologickými druhmi," uzavrela Charlotte Jandérová.
Hlavné zdroje: Proceedings of the Royal Society London B online z 13. januára 2010; Komuniké Smithsonian Tropical Research Institute zo 14. januára 2010. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
