Denník reagoval na stredajšiu hrozbu zo strany americkej spoločnosti Google, že ak nebude môcť v Číne prevádzkovať necenzurovaný vyhľadávač, odíde z krajiny. "Spoločnosti musia zvyšovať schopnosť internetových médií formovať verejnú mienku a zvyšovať internetovú bezpečnosť," cituje denník vyjadrenie predstaviteľa čínskej vlády pre nové médiá Wanga Čchena.
Oficiálne sa čínska vláda zatiaľ k oznámeniu Googlu nevyjadrila. Niektoré čínske oficiálne médiá však s odvolaním sa na zdroje z ministerstva zahraničných vecí informovali, že čínske vedenie čaká na oficiálnu žiadosť zo strany Googlu.
Obyvatelia čínskej metropoly medzitým začali nosiť k pekinskému sídlu americkej spoločnosti kvety a niektorých vidno, ako si pred sídlom Googlu pripíjajú tvrdým alkoholom, čo je v Číne tradícia na pohreboch. Jeden obyvateľ Pekingu položil vedľa kvetov aj výtlačok Ľudových novín, pre ilustráciu, na aké médiá budú Číňania po odchode Googlu odkázaní. Cez internetové vyhľadávače sa mohli aj napriek silnej cenzúre dostať aspoň k časti západného internetu.
Agentúra AFP informuje o štvrtkovom stretnutí predsedu čínskeho parlamentu Wua Pang-kua so skupinou amerických senátorov, ktorí sú na návšteve v Pekingu. Šéf parlamentu, ktorý je oficiálne druhým najvyššie postaveným predstaviteľom Číny, senátorom povedal, že ak chcú USA a Čína pokračovať v dobrých vzťahoch, mali by "vzájomne rešpektovať svoje základné záujmy a citlivé otázky by mali riešiť korektne". Wu síce nevysvetlil, o čo mu konkrétne ide, podľa AFP mal však na mysli práve prípad Googlu.
Šéf právneho oddelenia Googlu David Drummond v stredu v San Franciscu oznámil, že spoločnosť prestane filtrovať internet podľa požiadaviek čínskej vlády a možno z čínskeho trhu odíde úplne. Spoločnosti pretiekli nervy najmä po posledných vysoko sofistikovaných kyber-útokoch na čínskych disidentov, za ktorými stoja podľa všetkých dostupných informácií hackeri najatí čínskou vládou.
Google doteraz musel svoje vyhľadávanie pre čínskych používateľov internetu filtrovať podľa požiadaviek čínskych cenzorov. Tejto požiadavke Pekingu sa podvolili aj všetky ostatné veľké svetové internetové vyhľadávače. Číňania sa tak cez ne nemohli dostať ku stránkam, ktoré čínske komunistické vedenie z nejakého dôvodu považovalo za škodlivé.
Od stredy sa už cez čínsku verziu Googlu (google.cn) dá dostať napríklad k legendárnemu obrázku muža stojaceho pred tankom, ktorý vznikol v čase masakry na pekinskom Námestí nebeského pokoja v roku 1989.
Nedávne útoky čínskych vládnych hackerov na servery najmenej 20 spoločností, ktorých účelom bolo získať e-mailové adresy aktivistov za ľudské práva, vzbudili rozruch aj v Bielom dome. Peking požiadala o vysvetlenie aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová.
"Tieto útoky a rozsah špehovania, ktorý odhaľujú, spolu s pokusmi ešte viac obmedziť slobodu slova na webe, nás priviedli k záveru, že by sme mali prehodnotiť výhodnosť nášho pôsobenia v Číne," povedal v stredu šéf právnikov Googlu Drummond. "Už nechceme cenzurovať výsledky vyhľadávania na Google.cn. V najbližších týždňoch prediskutujeme s čínskou vládou podmienky, za ktorých by sme mohli prevádzkovať necenzurované vyhľadávanie v súlade s ich zákonmi. Ak v Číne vôbec zostaneme," hovorí Drummond.
Organizácie bojujúce za ľudské práva neskrývajú svoje nadšenie a dúfajú, že krok Googlu budú časom nasledovať aj ďalšie zahraničné spoločnosti.
