MNÍCHOV. Prvý raz sa podarilo pozorovať svetlo planéty mimo našej slnečnej sústavy. Vedci dokázali získať spektrum čiže rozložené svetlo takejto exoplanéty. Vďaka tomu môžu teraz vyčítať zloženie planéty i podmienky, ktoré na nej vládnu. V článku pre časopis Astrophysical Journal Letters to oznámil päťčlenný kanadsko-nemecký tím Markusa Jansona z Torontskej univerzity.
Fascinujúca sústava
Primát drží planéta HR 8799c. Obieha na kozmické pomery veľmi mladú, iba zhruba 60-miliónročnú pulzujúcu hviezdu HR 8799, ktorá je zhruba o polovicu hmotnejšia a päťkrát svietivejšia ako naše Slnko. Leží približne 130 svetelných rokov od našej hviezdy a premieta sa nám do súhvezdia Pegasa.
V roku 2008 sa zistilo, že má tri planéty, ktoré vedci nazvali "b", "c" a "d". Majú sedem až desaťkrát hmotnosť Jupitera, takže ide o plynných obrov. Svoju hviezdu obiehajú v 20- až 70-krát väčšej vzdialenosti ako Zem Slnko. Okrem toho boli v sústave HR 8799 objavené dva pásy menších telies, ktoré pripomínajú pás planétok a Kuiperov pás - nahromadenie prevažne ľadových útvarov za obežnou dráhou Neptúna v našej slnečnej sústave.
Unikátny detektor
"Naším cieľom bola stredná planéta z trojice, ktorá je približne desaťnásobne hmotnejšia ako Jupiter a má teplotu asi 800 stupňov Celzia. Po vyše piatich hodinách expozície sme dokázali odlíšiť spektrum planéty od oveľa jasnejšieho svetla materskej hviezdy," povedala členka tímu Carolina Bergforsová z Ústavu Maxa Plancka pre astronómiu v Heidelbergu.
Umožnil to unikátny infračervený detektor NACO pripojený k ďalekohľadu Yepun, jednému zo štyroch hlavných ďalekohľadov s priemerom zrkadlového objektívu 8,2 metra, ktoré spolu a menšími pomocnými tvoria systém VLT (Very Large Telescope) na stanici Paranal Európskeho južného observatória v Čile.
Prvý raz priamo
Je to vôbec prvý prípad, keď sa podarilo priamo získať spektrum exoplanéty obiehajúcej okolo normálnej hviezdy, ktorá sa aspoň podobá na naše Slnko. Doteraz na to bolo treba ďalekohľad v kozme, ktorý pozoroval prechod exoplanéty za materskou hviezdou a spektrum exoplanéty sa získavalo "odpočítaním" spektra v tejto fáze od spoločného spektra hviezdy a planéty.
Takáto technika však vyžaduje úzko vymedzenú obežnú dráhu exoplanéty. Kozmický ďalekohľad bol pritom potrebný aj na prekonanie rušivých vplyvov zemského ovzdušia.
Úctyhodný výkon
V prípade HR 8799c výsledok vedcov znamená úctyhodný výkon, keďže materská hviezda je niekoľkotisícnásobne jasnejšia ako planéta. "Je to ako keby ste sa usilovali skúmať zloženie sviečky, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti dvoch kilometrov hneď vedľa oslepujúco jasnej tristowattovej žiarovky," povedal Markus Janson.
"Znaky spektra nie sú zlučiteľné so súčasnými teoretickými modelmi. Musíme zohľadniť podrobnejší opis atmosférických prachových oblakov, alebo prijať, že atmosféra má iné chemické zloženia, ako sa predpokladalo," povedal člen tímu Wolfgang Brandner z Ústavu Maxa Plancka pre astronómiu v Heidelbergu.
S kolegami dúfa, že sa im čoskoro podarí ďalší premiérový výsledok: porovnať spektrá všetkých troch planét HR 8799.
Zdroj: Komuniké European Southern Observatory z 13. 1. 2010. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
