HAIFA. Podarilo sa rozlúštiť nápis z 10. storočia pred n.l., ktorý je zrejme najstarším známym textom v hebrejčine. Jeho obsah podporuje existenciu dobového jednotného kráľovstva v Izraeli i vtedajšiu genézu niektorých častí Starého zákona. Oznámil to Geršon Galil z Haifskej univerzity (Izrael).
Voľný preklad nápisu:
1 neurobíš (to), ale budeš uctievať (Pána).
2 Váž si otro(ka) a vdo(vu)/ Váž si siro(tu)
3 (a) cudzinca. Ob(hajuj) dieťa/ obhajuj chudo(bného a)
4 vdovu. Pomôž (chudobnému) cez kráľa.
5 Chráň chudob(ného a) otroka/ (podpo)ruj cudzinca.
Galil skúmal nápis v protokanaánskom písme, ktorý pred rokom a pol našiel tím archeológa Josefa Garfinkela pri vykopávkach v Chirbet Kejafa v údolí Elah juhozápadne od Jeruzalema. Práve tam mal Dávid poraziť Filištínca Goliáša. Vykopávky v Chirbet Kejafa odkryli mohutne opevnené mesto Judejcov, podľa keramiky a rádiouhlíkového datovania z raného 10. storočia pred n.l.
Dávid a Šalamún mali kráľovstvo
Postaviť takéto mesto vyžadovalo ekonomické zdroje centralizovanej moci. Preto sa považuje za dôkaz, že Dávidovo a Šalamúnovo jednotné kráľovstvo bolo reálnym štátnym útvarom, nielen kmeňovým zväzom, ako si aj v Izraeli myslia kritici klasického vysvetlenia.
Text napísaný atramentom sa nachádza na lichobežníkovom črepe s rozmermi 15 x 16,5 centimetra. Otázkou však bolo, v akom jazyku je nápis zapísaný. Geršon Galil teraz doložil, že ide o hebrejčinu. Dôvodom boli slovesá typické pre tento jazyk i dešifrovaný obsah, ktorý bol špecifický pre hebrejskú kultúru.
"Tento text je sociálne vyhlásenie, týkajúce sa otrokov, vdov a sirôt. Používa slová príznačné pre hebrejčinu, ako asah (urobil) a avad (pracoval), ktoré sa v iných jazykoch používali iba vzácne. Navyše slová ako almanah (vdova) sú špecifické pre hebrejčinu a v iných miestnych jazykoch sa píšu inak.
Ani obsah nepoznala nijaká kultúra tejto oblasti okrem hebrejskej spoločnosti. Nápis predkladá sociálne prvky podobné tým v biblických proroctvách, pričom sa veľmi líšia od proroctiev zaznamenaných inými kultúrami, ktoré postulovali glorifikáciu bohov a starostlivosť o ich fyzické potreby," vysvetlil Geršon Galil.
Biblia môže byť staršia
Ak jeho dešifrovanie prijme odborná komunita, pôjde o najstarší dosiaľ objavený nápis v hebrejčine, svedčiaci o pisárskej zdatnosti Hebrejov už v 10. storočí pred n.l. Také čosi odporuje viacerým aktuálnym interpretáciám, podľa ktorých boli prvé biblické texty zapísané až o niekoľko storočí neskôr.
Geršon Galil zdôraznil, že nápis sa našiel v provinčnom judejskom meste. Ak v tom čase pôsobili takí zdatní pisári na periférii, tí v centrálnej oblasti a v samotnom Jeruzaleme museli byť ešte zdatnejší. "Teraz možno tvrdiť, že v 10. storočí pred n.l., počas vlády kráľa Dávida, v Izraeli s vysokou pravdepodobnosťou pôsobili pisári schopní zaznamenať literárne texty a zložité historiografie, aké obsahujú Kniha sudcov a Kniha Samuelova," doplnil.
Text vyjadruje sociálnu citlivosť voči krehkému postaveniu slabších členov spoločnosti a svedčí aj o prítomnosti cudzincov v izraelskej spoločnosti už v tak dávnej dobe, pričom pre nich žiada podporu. Žiada tiež starostlivosť o vdovy a siroty a aby sa na tom podieľal kráľ, vtedy zodpovedný za korekcie sociálnej nerovnosti. Nápis tým pripomína Knihu Exodus, knihu Izaiáš a niektoré žalmy, zreteľne však nejde o kopírovanie Starého zákona.
Zdroj:Komuniké University of Haifa zo 7.1.2010. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
