Hviezdne vojny sú stále obľúbeným a žiadaným artiklom, ktorý má svoju silu a dokáže sa predať. Je tomu približne rok, čo si konzolisti mohli vychutnať akčný projekt The Force Unleashed. A napriek frflaniu niektorých hráčov sa akcia podarila – ale veď to už viete z našej recenzie. Majitelia PC mohli len spomínať s nostalgickou slzou v oku na Dark Forces, Jedi Knight a ďalšie, dnes už staručké klasiky. Napokon sa však v LucasArts zmilovali, hodili na plecia Aspyr Media konverziu, automaticky prihodili tri prídavky (=úrovne) a máme pred sebou Star Wars Force Unleashed: Ultimate Sith Edition. Od radosti ale, možno nie až tak prekvapujúco, neskáčeme.
The Force Unleashed, a teda aj Ultimate Sith Edition, sa nedá uprieť jedno: dokáže hneď na začiatku poriadny chytiť hráča a nepustiť ho. Minimálne na pár minút. Ale i tie vám postačia na to, aby ste odhalili zásadné chyby hry. Tie sa, žiaľ, vlečú celou hrou až do absolútneho konca, ktorý dá o sebe vedieť za 6-7 hodiniek hrania. V The Force Unleashed (a teda aj Ultimate Sith Edition – len aby sa nezabudlo, USE je vlastne pôvodná hra doplnená o spomínané tri misie) sa totiž nechopíte hrdinu kladného charakteru. Na začiatku dokonca dostanete do rúk Dark Vadera a až sa vám prsty roztrasú, keď začujete temného pána dýchať a vidíte jeho majstrovstvo so svetelným mečom a Silou. Likviduje jedného nepriateľa (chlpatí wookie a niekedy i vlastní vojaci, ktorí nedávali príliš pozor a boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste) za druhým s prstom v dýchacej maske a keď aj narazí na záverečného bossa (hnusne dobrý rytier Jedi), čistí si svetelným mečom počas boja špinu za nechtami. Áno, taký je to borec a budete po pár minútach hrania fňukať, že musíte tohto krásavca opustiť a prevtelíte sa do sladučkého mladíka.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Teda na prvý pohľad – hlavný hrdina, ktorého pán Vader nájde po prvom súboji, sa totiž stáva sluhom majstra Sithov a plní nekalé úlohy v ešte nekalejšom pláne. Príbeh sa odohráva medzi tretím a štvrtým filmovým dielom. Takže žiadne sladučké rozprávky o páchaní dobra, teraz si zahráte pekelné tango. Hlavný hrdina je samozrejme na úplnom počiatku iba učňom a zvláda základné pohyby, útoky, no nič poriadne. The Force Unleashed je akčnou hrou zaberanou z pohľadu externej kamery. Prvým výrazným problémom, ktorý okamžite postrehnete, je kamera. Na tú doplatilo už obrovské množstvo hier a tu je pevne nastavená, mení sa, keď to sama uzná za vhodné a v kombinácii s nie príliš presným ovládaním, respektíve mierením, dokáže vyvolať nečakane prudko agresívne reakcie inak pokojného hráča. Ono to mierenie je totiž dôležité - veď viete, akčná hra, tam máte biť druhých a nie oni vás - a program a kamera ho robia často nepoužiteľným.
Keďže ovládate Silu, môžete okrem pižlania svetelným mečom (vžuum-vžuum) využívať svoje špeciálne schopnosti. Elektrické omráčenie príde vždy vhod, no pestrosť hrateľnosti inak obyčajnej akčnej hry dvíha možno manipulácie s predmetmi. Silou zdvihnete objekt a šmaríte ho po nepriateľovi. Mľask-mľask a zákerný úsmev na tvári. Alebo chytíte rovno panáka a pošlete ho na prieskumný let. Alebo ten výbušný sud v rohu by mohol spraviť pekný ohňostroj. Z nepriateľov ukrytých za beriérou. A ďalšie "alebo príklady", ktoré si domyslíte sami. Lenže je náročné namieriť na vec, ktorú chcete vziať, pri neexistencii kurzoru (pričom hru ovládate aj myšou) musíte smerovanie pohybu postavy i výber predmetov voliť štyrmi pohybovými klávesmi. Verte, že to nefunguje a keď si to vyskúšate na gamepade a prejdete na klávesnicu, budete sa cítiť ako slon v porcelánovom kráľovstve. Nefunguje to a pritom stačilo úplne málo, aby sa problematické mierenie vyriešilo: kurzor v hre. Hoc myšou šermujete a aktivujete Silu (teda čo uchopíte a odhodíte a podobne), pohybom hlodavca nastavujete smer hodu, všetko dôležité je na klávesnici a s myšou to proste nefunguje. Od začiatku do konca nikdy stopercentne neovládnete jednu z dôležitých fines hry.
Ale to nebude všetko negatívne. Keď hru spustíte a po prvýkrát vám klesne frame-rate pod únosnú hranicu, pokúsite sa v nastavení čosi so spomaleným filmom spraviť, avšak zistíte, že nastaviť si môžete maximálne tak rozlíšenie hry. A to je všetko. Žiadna miera detailov, žiadne vypnutie tej pekne lesknúcej sa podlahy a hlavne obmedzenie fyzikálneho enginu, ktorý síce je nadupaný a veľmi dobre sa naň pozerá, no keď to začne všetko okolo lietať, pobeží váš dvojjadrový miláčik na kyslíkový dlh a niekde sa to prejaviť musí. Hardvérová náročnosť je navyše vzhľadom na grafické spracovanie – ktoré ako také je nadpriemerné, ale o tom neskôr – totálne prehnaná a človek musí veľmi váhať, aby niekomu uveril, že hra prešla aspoň základnou optimalizáciou. Skôr to vyzerá na prasácke naprogramovanie a PC hráči, starajte sa a buďte radi, že niečo máte. Sme radi, ale ešte radšej by sme boli, keby to tak nepapalo výkon počítača.
Keď už sme pri tom spracovaní, dorazme ho. Ale najprv to dobré. Fyzikálny engine je skutočne dobrý, ono tá Euphoria dokáže fajn kúsky. To skutočne. A keďže je The Force Unleashed hrou pestrou, pobeháte si po mnohých miestach a tie vás očaria. Pozerá sa na ne krásne, užívate si (teda ak to neseká) okolité prostredie a potom zistíte, že to všetko okolo vás je vlastne hnusne úzky koridor bez možnosti vykročiť i trochu ďalej, než za hlavnú trasu. Po bližšom preskúmaní si začnete všímať opakujúce sa objekty, textúry a niekedy i odfláknuté a jednoduché predmety, ktoré mali byť len akýmsi doplnkom, no vy ich vidíte znovu a znovu a znovu. Očarenie prostredím preto šialene behá hore k ohúreniu až po znechutenie a unudenie. Neberte to ako prskanie síry, ale často sa pristihnete pri tom, že niekedy je to radosť hrať a pozerať sa, no o minútu neskôr už zívate od nudy. Navyše je to prasácky lineárne, takže do druhého spustenia po dokončení nenaberiete tak skoro silu.
A nepomôže vám v tom ani Sila. O základných škodoradostných kúskoch sme si už povedali a ono môžete ďalej aj hádzať šabľu – teda svetelný meč, predsa len bujaré oslavy zo sviatkov môžu ešte nebezpečne rezonovať aj v týchto dňoch, vytvoriť špeciálny výbuch a ďalšie. Navyše si všetko vylepšujete. Za zabitých panákov a panáčice získavate skúsenosti, po nejakom čase sa ozve fanfára a vy pcháte body do zdravia, Sily, rýchlejšej obnovy Sily, špeciálny a účinnejších útokov a ďalších a ďalších bonusov. Funguje to a motivuje to. Nemusíte totiž body pchať tam, kam vyslovene nechcete, skúseností poberiete hromadu. Sústrediť sa môžete na váš štýl boja a učiť sa novinkám za pochodu. Čo je však vynikajúce, výsledok sami vidíte a cítite ho. Hrdina postupne rastie, je silnejší a hoc sa z neho potom vykľuje tak trochu kladný chlapík a dostane aj pusu od príťažlivej slečny a zničí Star Destroyer a dá na holú Darth Vaderovi a... a je to vynikajúca jazda dobre napísaným SW príbehom v starom štýle, ktorý si jednoducho musíte zamilovať. Je to romantické, je to vopred odhaliteľné, ale tak to predsa máme radi.
Špeciálny odsek si zaslúži ozvučenie. Je vynikajúce. Dobre, to by bol síce príliš krátky odstavec, no verte, že The Force Unleashed zvučí famózne. Hudba je už klasicky hviezdnovojnovo úžasná a aj keď ju nie je počuť tak často ako by sme chceli, vie zabrnkať na nervy v správnych momentoch. Dabing neprekvapí – ani v kladnom, ani v zápornom zmysle slova. Jednoducho je na štandardne vysokej úrovni, ktorá plne dostačuje. Zvukové efekty sú pohlcujúce: všetko to hučanie, vžuuum svetelných mečov, zvuk laserových pištolí a občasný škrekot a výkriky nepriateľov robia z hrania zážitok. Pritom je to tak jednoduché, hlavne nech to duní. Čo chýba zvukom k dokonalosti, je precíznejšie ozvučenie prostredia. To je niekedy až príliš tiché a dokázali by sme si predstaviť hlbšie ambientné audio. Ale i tak ide pecku medzi... ehm... uši. Tak málo stačí k detskej radosti.
The Force Unleashed vo svojej podstate nie je príliš náročnou hrou. Teda na prvý pohľad. Polienka pod nohy vám nehádžu nepriatelia svojou umelou inteligenciou (to sme ani nečakali), dokonca aj súboje s bossmi, hoci trvajú i niekoľko minút, a silnejšími protivníkmi nie sú príliš zložité z pohľadu samotného boja. Horšie je to s aplikáciou útokov. Už spomínané ovládanie vám totiž niekedy spôsobí problémy pri mierení. Keďže sa v dôležitých bitkách kamera pre väčšiu prehľadnosť oddiali od bojiska, získate väčší prehľad o situácií, no zároveň sú pohybové klávesy obmedzujúce – môžete behať hore, dole, naľavo a vpravo. A teraz skúste presne mieriť. Niekoľko minút. A ten parchant na druhej strane sa aj bráni a behá ako šialený. Niekedy tuhosť protivníkov až zarazí, pri vyšších obtiažnostiach musíte dlho-predlho podpichovať záporáka (alebo kladnú postavu, všakže), aby vydýchol. Nie je to slasť a hlavne to pôsobí príliš umelo. Akoby vývojári po pohodových pasážach hodili pred hráča výzvu, pri ktorej musí párkrát pokorne padnúť na kolená a prosiť o odpustenie. Zabolí to a často i frustruje. Nesmú chýbať ani quick-time event tlačidlové naháňačky, na ktoré natrafíte pri každom väčšom (aj čo sa týka veľkosti) protivníkovi. Nie, že by zdržovali, nie že by boli príliš náročné, ale postupne vám začnú liezť na nervy.
Star Wars: The Force Unleashed - Ultimate Sith Edition žiaľ nenaplnilo očakávania a v porovnaní s konzolovou verziou dokonca dopadlo horšie. Aj napriek tomu, že grafické spracovanie vyzerá príjemnejšie a máme tu bonusový obsah zdarma. Lenže na každý klad sa dá poľahky nájsť zápor. Príjemná grafika a pestré prostredie bojujú proti HW náročnosti, lineárnemu dizajnu a opakujúcim sa objektom. Ovládanie Sily je degradované príšerným ovládaním a kamerou. Je to iba akčná hra, ktorá sa tak celkom nepodarila a postupom času možno začne trochu nudiť. Príbeh z prostredia Hviezdnych vojen však poteší a zvukovo hra ohromí. Nič to ale nemení na tom, že už dlhé roky čakáme na skutočne kvalitnú Star Wars hru.
