Člen pôvodného vyšetrovacieho tímu na základe moderných meraní tvrdí, že na príčine bolo zlyhanie techniky.
Gagarinova letecká havária
Jurij Gagarin zomrel 27. marca 1968.
Pri leteckom nešťastí zahynul aj inštruktor Vladimir Seriogin.
Pri návrate na letisko stíhačka MiG-15 narazila do zeme.
Jedna z hypotéz tvrdí, že pri dekompresii v kabíne piloti spanikárili, strmhlav so strojom klesli a stratili vedomie.
MOSKVA, BRATISLAVA. Začiatok jeho slávy je jasný. Dvanásteho apríla v roku 1961 odštartoval dovtedy neznámy dvadsaťsedemročný vojenský letec Jurij Gagarin z kozmodrómu Bajkonur. Do vesmíru sa vtedy vydala kozmická loď Vostok 1 a na palube viezla sovietskeho nadporučíka - prvého človeka vo vesmíre. Okolo našej planéty krúžil 68 minút.
Koniec však už taký jasný nie je. Vtedy už major Gagarin zahynul takmer o sedem rokov neskôr pri leteckej nehode. O príčine nešťastia z 27. marca 1968 však jestvuje množstvo špekulácií.
Počasie aj personálNajrozšírenejšie dohady tvrdia, že Gagarin spolu s inštruktorom Vladimirom Serioginom stratili kontrolu nad svojím lietadlom MiG-15 pre iné nadzvukové lietadlo. Konšpiračné teórie hovoria aj o údajnom Gagarinovom probléme s alkoholom či sovietskom sprisahaní: vraj populárny letec prestal byť pre režim pohodlný.
Dobové vyšetrovanie tajnej služby záležitosť uzavrelo slovami, že na príčine boli zlé počasie i pochybenie pozemného personálu. Ten ponechal na lietadle prídavné palivové nádrže, ktoré nezodpovedali vzdušnému programu letcov. Samotnú príčinu zrútenia stíhačky však správa jednoznačne neuviedla. Špekulovala dokonca o kolízii s vtákom.
Otvorený ventilBývalý sovietsky plukovník a člen pôvodného vyšetrovacieho tímu Igor Kuznecov však už roky tvrdí, že príčinou havárie bola dekompresia v kabíne Gagarinovej stíhačky a následná skratová reakcia pilotov.
Teraz vraj jeho teóriu podporujú jasné dôkazy. Spolu s tímom ich mali získať použitím moderným metód vyšetrovania leteckých nešťastí.
„Nikto okrem nás nevie, čo sa naozaj stalo,“ povedal Kuznecov britskému denníku Daily Telegraph. Letecký inžinier sa vyšetrovaniu nehody venoval posledných deväť rokov. Tvrdí, že na príčine bol ventil v kokpite a panika letcov.
Tento čiastočne otvorený ventil spustil všetky následné okolnosti,“ vysvetľuje. Piloti sa vraj rozhodli pre rýchle klesnutie z viac ako tritisíc metrov do bezpečnejšej výšky a zvolili si strmhlavý let. Pri veľkom preťažení však pravdepodobne stratili vedomie, a tak manéver nemohli dokončiť. Kuznecov navyše tvrdí, že piloti ani medicína v tých časoch ešte netušili, že takéto rýchle klesnutie môže mať za následok chvíľkovú stratu vedomia.
Moskva mlčíBývalý letecký inžinier však naznačuje aj zanedbanie povinností a snahu Sovietov celú záležitosť utajiť. Predpokladalo sa totiž, že stíhačku pár dní pred osudným letom používal iba Gagarin, a tak bol spoluzodpovedný za jej technický stav.
Kuznecov si však myslí, že toto lietadlo používali aj iní piloti. Práve oni mohli ventil poškodiť alebo aspoň o jeho poškodení vedieť. Vraj ich program podliehal štátnemu utajeniu, a tak nikto presne nevedel, čo vo vzduchu robia, ani prečo.
Takéto i podobné domnienky a konšpiračné teórie by novým a nezávislým vyšetrovaním mohla vyvrátiť Moskva. Už v roku 2007 však Rusko odmietlo kauzu leteckého nešťastia znovu otvoriť - údajne nevidí nijaký dôvod, prečo by malo dôjsť k novému vyšetrovaniu.
