;) |
Pekne si všetko pripravíme na papieri, pozrieme sa na ten skvostný výtvor, pochválime sa a hľadáme v temných zákutiach mysle dôvody, prečo by práve toto nemalo vyjsť. Dôvod sa vždy nájde. Teraz si predstavte vynikajúcu kombináciu: Spore so svojim staraním sa o vlastnú potvorku, ktorú vylepšujete, obrovský svet prístupný k preskúmaniu, bitky v arénach s ďalšími potvorkami, trojrozmerná grafika, bohaté možnosti modifikácie potvorky. No nemôže toto nebyť dobrá hra? Nemôže a ani nie je!
Samotný koncept Spore pre PC, ktorý je rozdelený na niekoľko etáp, je skutočne rozprávkovým hračkárstvom pre tvorivých a nikam neponáhľajúcich sa hráčov. Funguje to a basta. Každá hra sa s privretými očami dá portovať na slabšie systémy – ako napríklad v tomto prípade prenosnú konzolu Nintendo DS – len ju treba vedieť vhodne upraviť, odvážne orezať, tam pridať, tu odobrať a hlavne nech si to zachová príjemnú hrateľnosť. Spore Hero Arena je bastard, na ktorom sa ťažko hľadajú zábavné prvky pôvodnej hry. Dokonca je náročné nájsť čokoľvek zábavné, pre čo by ste mali znovu masochisticky spustiť hru a... ehm... užívať si ju. Nič nefunguje tak ako má.
;) |
;) |
;) |
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Zábavná myšlienka je prostá a na spomínanom papieri dokonca aj vyzerá zábavne. Máme tu editor, hoc nie tak prepracovaný ako ten pre PC, vlastne je dosť orezaný, ale je tu. A môžeme formovať telo potvorky, kpridávať ončatiny, oči, papuľku a ďalšie vymoženosti, výrastky, chvostíky a podivnosti na tele našej kreatúry. Zmenou telesných proporcií dochádza automaticky aj k zmenám vlastností potvorky, takže je agresívnejšia, viac vydrží a podobne. Vo svojej podstate je však výber častí tela tak trochu zbytočný, pretože výsledok zmien je viditeľný len málokedy a často nič nepostrehnete.
Keď si konečne všetko na dotykovom displeji pospájate tak ako chcete a vysomárite sa z hlúpo navrhnutých menu (áno, je to originálne a áno, aj poriadne stupídne – prečo preboha niekto nepochopí, že záložkové menu je síce nudné, no zároveň i prehľadné?), ocitnete sa v trojrozmernom svete. Na potvorku pozeráte z top-down pohľadu, takže miera trojrozmerných objektov je mizerná, textúry úbohé, animácie primitívne a znovu začnete orodovať za trochu rozumu vo vývojárskych tímoch: dva rozmery sú pri slabších strojoch vždy krajšie ako trojrozmerný paskvil. Celé to pripomína počiatky grafických akcelerátorov (pozor, nie grafických kariet), kde bolo jedno, že vidíte akési podivné krabice potiahnuté podivnými textúrami v podivnej hmle hneď tu, ľaľa, za rohom. Bolo to 3D a basta. Spore Hero Arena je taktiež 3D a vyzerá to otrasne. Smiechu sa nezdržíte po spustení staršieho Spore Creatures, ktoré zoženiete za pár drobných: vyzerá lepšie a aj sa stokrát lepšie hrá a dokonca sa s potvorkami bavíte!
Ale prejdime k veci. Základom hrania Spore Hero Arena sú dve činnosti: skúmať hnusné prostredie a pokúšať sa nezaspať pri nudných, stupídnych a niekedy frustrujúcich súbojoch v arénach. To sa vylodíte na niektorej z planét, chodíte sem a tam, prídete na jeden koniec (cesta je vždy lineárna), niečo cestou vezmete, občas prehodíte slovko dve s jednou kreatúrou, snažíte sa zbierať akési modré kryštály či ktorého čerta a potom sa votriete do arény. Tam na vás čakajú potvorky, väčšinou tri a z nich musíte vymlátiť dušu. Alebo im vyprášiť kožuch. Ale hlavne aspoň čosi robiť. Súboj prebieha nasledovne: trieskate do čohokoľvek, hlavne nech to čosi robí. A ono to čosi robí, často však nie to, čo by ste chceli. Tak ovládanie je napríklad príšerné – podobne ako v celej hre, takže to už nesmie nikoho prekvapiť. Stylusom ovládate pohyb, D-pad je na útočenie (A,B,X,Y pre ľavákov), L a R tlačidlá na špeciálny atak. Nefunguje kolízia objektov, takže je náročné nastaviť sa vôbec tam, kam chcete útočiť, najlepšie na súperovu potvorku.
;) |
;) |
;) |
Špeciálny útok vypustite z hlavy. Keďže v jednej ruke držíte stylus, druhou útočíte, musíte čakať, kým vám dorastie tretia horná končatina (priznám sa, nohami som to neskúšal) na to, aby ste aktivovali bočné tlačidlá a potom ešte stylusom ťukali to a tamto. Pri aktivovaní tohto hyper-mega-bombového útoku (dobre, trochu agresívny fór, ale nebuchlo to, tak prečo ten huriavk?) navyše nemôžete útočiť, ale zato potvorky bijú vás. Riadne a po hlave! No a vy máte často jeden prúžok energie, ostatní viac, takže sa to celé zvrhne v jednoduché a unavujúce trieskanie do čudlíku „útok“ a pokúšate sa toho druhého (a tretieho a štvrtého) vyhodiť z arény. Alebo tam radšej spadnete sami, nenápadne vypnete DS-ko a poviete si, že to si niekto musí robiť holý zadok. Boje sú nudné až to zabolí. Prechádzky po planétach taktiež, veď ono sa vlastne po celý čas hrania nič nedeje!
To, že to vyzerá ako Jarmilka Kratochvílová v najlepších rokoch sme si už povedali. Ono to podobne aj zvučí a tie opičárne, čo vyliezajú z toho malého reproduktoru (po napojení na 5+1 verím, že membrány na reproduktoroch prasknú), sú už tým najmenším zlom. Buďme teda radi, že to aspoň zvučí. Čo však so samotnou hrou?
Nech budeme sumarizovať akokoľvek optimisticky, ťažko nájdeme zmysel celej hry. Prečo ju vôbec hrať, čím by mohla zaujať. Ako už bolo spomínané, je tu staršie Spore Creatures, ktoré je, verte či nie, pomerne zábavné a ponúka Spore do ruky. Zábavné, chytľavé a je to proste Spore. Tento paskvil nazvaný Spore Hero Arena je len stupídnym výsmechom licencie, ktorý je totálnym odpadom na hnojisku herného sveta. Na Nintendo DS vychádza obrovské množstvo hlúpostí a Spore Hero Arena je ďalšou. Žiaľ tou so známym menom. Nesmierne to zamrzí, ale hranie Spore Hero Arena je nudou od prvej minúty po tretiu hodinu. Ale v Maxise si niekto môže spraviť na stenu čiarku: ďalšia Spore hra je na svete.
;) |
;) |
;) |
P.S. Predsa len hlava deravá recenzentova našla jeden klad, no otestovať ho nemohla. Multiplayer pre štyroch ľudí prostredníctvom wi-fi siete. Nie, že by to bol extrémny posun v zábavnosti, ale keď sa nudiť a nadávať, tak vo štvorici to môže byť o čosi lepšie. Ako väčšina vecí vo štvorici.
