VARŠAVA. V časopise Nature to oznámil päťčlenný tím Grzegorza Nied«wiedzkého z Varšavskej univerzity. Popri jeho troch krajanoch z univerzity a z takisto varšavského Poľského geologického inštitútu bol v tíme Švéd Per Ahlberg z univerzity v Uppsale.
Unikátne odtlačky končatín objavili v bývalom lome Zachelmie na severe Svätokrížskych hôr, približne desať kilometrov severne od mesta Kielce v juhovýchodnom Poľsku. Kedysi býval dnom bahnistej lagúny plytkého mora. Presnejšie v strednom devóne pred 397 miliónmi rokov. Prvohorný útvar devón preklenoval doby pred 416-359 miliónmi rokov.
V sedimentárnych horninách, na ktoré sa premenilo dno dávneho mora, odhalili deväť línií stôp. Spolu s nimi aj početné izolované stopy na kamennej sutiny.
Približne 220 odtlačkov patrilo tvorovi, ktorý už bol vzhľadom na ich celkový profil i podrobnosti jednoznačný štvornožec s nohami, chodidlami a prstami. Konkrétne viacerým jedincom takého tvora, s celkovou dĺžkou 0,5 až 2,5 metra. Priemerná šírka stôp je 15 centimetrov, najväčšia však má priemer 26 centimetrov. Keďže sa nenašli znaky, že by tvory pri chôdzi vliekli telo po dne, aké na brehoch alebo plytčinách zanechávajú krokodíly, zrejme ich pri kráčaní nadnášala voda.
Podobných línií stôp z devónu sa po svete našlo viacero, v Európe napríklad v Írsku. No predmetné vrstvy umožňujú pomerne presné datovanie zachelmských stôp, ktoré ich kladie o približne 18 miliónov rokov hlbšie do minulosti ako dosiaľ najstaršie známe fosílie štvornožcov z rodov Ichthyostega a Acanthostega, ktorých stopám sa novoobjavené zachelmské veľmi podobajú.
Dokonca aj nedávno objavené fosílie veľkých tzv. elpistostegidných lalokoplutvých rýb z rodov Panderichthys a Tiktaalik, ktoré už mali hlavu a tvar tela štvornožca, ale stále len zhrubnuté plutvy a chýbala im krížová kosť, sú aspoň o desať miliónov rokov mladšie. Zachelmské stopy štvornožcov pochádzajú z doby, keď podľa známych fosílií ešte nijaké štvornožce nejestvovali. Znovu to dokladá medzerovitosť fosílneho záznamu, ktorá vyplýva z celkovej vzácnosti sfosílnenia pozostatkov a náhodnosti zachovania i nálezov.
Menia tiež názor, že prechod od rýb k štvornožcom prebehol v deltách riek alebo v jazerách, keďže zachelmský lom býval morskou lagúnou lemovanou koralovými útesmi.
Vyčlenenie prvých štvornožcov dávnych prapredkov človeka spomedzi elpistostegidných rýb odteraz treba klásť najmenej do doby pred takmer 400 miliónmi rokov. Zo skorého devónu (pred 416-397 miliónmi rokov) sú zatiaľ známe iba lalokoplutvé ryby, hoci niektoré očividne "na ceste" k štvornožcom.
Komentátori zachelmského objavu v Nature Philippe Janvier a Ga‰l Clément z Národného prírodovedného múzea v Paríži si myslia, že bezprostrední predkovia prvých štvornožcov unikajú našej pozornosti, lebo si ich predstavujeme inak, než akí boli, pričom prvé štvornožce sa od nich mohli rýchlo odlíšiť.
Týmito predkami tak azda boli tzv. osteolepididné ryby so šupinami diamantového tvaru a kosťami hlavy, ktoré pokrývala "zubovina", hoci elpistostegidné ryby a prvé štvornožce už viac pripomínali krokodíly.
Nález v juhovýchodnom Poľsku pripomína, že objavy svetového významu sa dejú aj v blízkosti Slovenska. Pri každom zásahu do hornín si treba všímať čokoľvek nezvyčajné.
