SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Jak & Daxter: The Lost Frontier - loď, ktorá sa plaví do neznáma

So žánrom plošinoviek to je náročné. Nie, že by neboli hrateľné, nebavili nás, od radosti by sme netlieskali a neškerili sa. To určite nie. Avšak po záplave ďalších a ďalších pokračovaní úspešných sérií vo forme spin-offov je ťažké sa vo všetkých orientov

ať a určovať kvalitu i trochu inak, než klasickým: áno, nesklame vás to. Nový Jak a Daxter vás totiž, ehm, nesklame.

Vývojársky tím Naughty Dog je majiteľom Playstationov v akejkoľvek forme a podobe dobre známy. Ich najnovšia adrenalínová jazda s názvom Uncharted nás už dvakrát dostala do kolien a kto nevidel, neuverí, kto nehral, nepochopí. Predtým však boli spoločne s Insomniacom (paradoxne taktiež pracujúcich pod hlavičkou Sony) kráľmi plošinovkového žánru. Ono Crasha musíte poznať takmer všetci a ani Jak s Daxterom nie sú až tak nenápadnými.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Obaja si odkrútili i nejaké to PSP a PS2 dobrodružstvo, pretekali sme a práve teraz nastal ten správny čas na to, aby sa licencia dostala do rúk menej známym tvorcom. Napríklad High Impact Games. To sú celkom talentovaní chlapíci a slečny, hoc nevydali žiadny svoj projekt a vulgárne napísané parazitujú na licenciách, zatiaľ im to vychádza a svojimi hrami neurazia.

Inak je The Lost Frontier klasikou najklasickejšou. Príbeh je zamotaný tak akurát. Máme tu esenciu Eco, ktorej množstvo sa začína povážlivo krátiť, čo vyvolá nestabilnú situáciu v rozprávkovom svete, a preto treba všetko uviesť do rovnováhy a zachrániť tak svet. Brnkačka. Znovu tu máme hrdinu v podobe Jaka, vtipného side-kicka Daxtera, slečnu, ktorú bude nutné zachraňovať a proste slečnu a vedkyňu Keiru a pirátov a podobne. A kopec ďalších a. Jak skáče, kupuje si lepšie zbrane, strieľa - vďaka jeho činnosti môžeme hovoriť o tuctovej 3D plošinovke. Daxter sa v určitých momentoch mení na svoje temné ja a z pomerne prítulnej fretky sa stáva niekoľko metrov vysoké, chlpaté, uslintané monštrum, ktoré sa spolieha primárne na svoju obrovskú silu, roztočenie sa ako tornádo a chytanie a odhadzovanie nepriateľov. Fajn spestrenie, hlavne ak sa budete musieť zabávať s prepínaním spínačov a ďalšími zábavkami známymi z 2D plošinoviek.

To najzaujímavejšie však ešte len príde. Dobre, môžete nakupovať, vylepšovať sa, nemôžu predsa chýbať ani minihry a podobné serepetičky, no príjemnou zmenou je lietanie. To si sadnete za knipel jedného zo štyroch poletuchov a už to ide, už plachtíte, strieľate a keby to nevyzeralo tak infantilne a nebolo to pomerne jednoduché, človek si pripadá ako v dogfighte za prvej svetovej. Navyše si lietadielko meníte k obrazu svojmu a oddýchnete si od večného skákania.

Ale stále je to len klasicky tuctová plošinovka. Hoci sa jednotlivé sekcie s odlišnou hrateľnosťou pomerne plynule menia, musíte sa v niektorých prípadoch vracať, zbytočne beháte po otvorenom meste, v ktorom sa vám postupne otvárajú nové a nové dvere ponúkajúce nové a nové úlohy. Navyše to, čo vás ohromí na začiatku, je až do konca vysávané po absolútne dno a nie vždy krivka zábavnosti vydrží v akceptovateľných výšinách. Tvorba plošinoviek podľa jednej jedinej schémy je chvalabohu ako cez kopirák podávaná výhradne pre PSP (kde je podobných hier stále málo) a pre PS2 (kde ich je síce dosť, ale niečo predsa pre tú konzolu ešte vychádzať musí a konverzie z PSP sú na to ako stvorené, navyše aktívne využíva túto konzolu už iba výhradne mainstreamové publikum) – a priznajme sa, tu už žiadne inovácie neočakávame.

Zábava je to takmer plnohodnotná. Nebudeme sa zaoberať grafickým spracovaním, ktoré oko skúseného hráča donúti slziť pri pohľade na rozmazané farby a jednoduché textúry v PS2 verzii. V prípade PSP to nevadí, tu je displej omnoho menší a konzola do ruky tak ponúka pekné divadlo. Príjemne prekvapí podarený dabing, horšie je na tom ozvučenie prostredia, ktoré je niekedy zbytočne tiché. Audiovizuálne spracovanie sa tak drží v štandardných vodách a nedá sa príliš kritizovať, avšak ani chváliť, pretože dizajn jednotlivých úrovní málokedy vyslovene nadchne alebo prinúti otvoriť v nemom úžase ústa.

Prečo teda nejdeme s hodnotením vyššie? Dva zásadné problémy dokázali znechutiť hranie. Absolútne nespolupracujúca kamera si robila čo len chcela a menila uhol pohľadu v tých najhlúpejších momentoch, najnevhodnejších situáciách a samozrejme nás to stálo nejeden život. Nejeden pád do priepasti ide na vrub kamery, nie raz sme zomreli vďaka tomu, že sme netušili, kto a odkiaľ po nás strieľa. Manuálne nastavenie kamery nefunguje, tá svinka si robí čo sa jej zachce, neustále sa mení smer pohybu v závislosti od nej a človek sa až čuduje, že niekomu toto pri testovaní neprišlo čudné. Tým pádom je ovládanie na bode mrazu, často nebudete vedieť kam skočiť a kde sa vlastne presne teraz nachádzate, ktorým smerom je hrdina otočený a podobne.

Druhá hrúbka si vykračuje s opitou kamerou ruka v ruke: automatické zameriavanie neexistuje. Pri leteckých súbojoch to síce zamrzí a absencia locknutia protivníka drží náročnosť tak akurát vysoko, ale dá sa to prežiť. Pri pozemných súbojoch s presilou je to v kombinácii so stupídnou kamerou smrteľná kombinácia, ktorá nejedného flegmatika prinúti vyskúšať aké to je hodiť ovládač niekam preč. Po opakovanej smrti pri viacnásobných vlnách mnohých nepriateľov skrz kameru a „nemierenie“ vám nebude všetko jedno. Obtiažnosť totiž nie je nastavená vôbec vysoko, hru robí niekedy nehrateľnou táto umelá debilita. A to keď sa ešte rozhodnete zmeniť zbraň počas boja, pretože vám došli broky, to si radšej začnite kopať hrob, pretože hrdina sa nikam neponáhľa a nevníma, že ho niekto búcha po hlave.

Jak & Daxter: The Lost Frontier nesklame, neurazí, odhalíte jeho chyby, zvyknete si na ne a užijete si presne takú plošinovkovú zábavu, ktorú očakávate a aj ju dostanete. Bez veľkých prekvapení stávka na istotu. Škoda len tej kamery.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Gröhling by mohol na revanš blokovať Matovičov plán, ale neurobí to

Do Vianoc otvoria aj školu, kam chodia Matovičove dcéry.

Lídri strán po rokovaní u prezidentky.
Dobré ráno

Dobré ráno: Lučanský mal brať úplatky. Kedy sa skončí zatýkanie?

Čo to vypovedá o štáte v ktorom sme žili?

Prokurátor Maroš Žilinka.

Neprehliadnite tiež

Sackboy: A Big Adventure je hra pre celú rodinu

Rodinná hra s vlnenou bábikou v hlavnej úlohe.

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.