Vízia e-medicíny čoraz bližšia realite

V našich telách sa ešte nepremávajú miniroboty, ktoré by zachytávali známky blížiacich sa ochorení a likvidovali ich v zárodku. Lekár, ktorý ráno namiesto cesty do ordinácie len zapne počítač a začne vyšetrovať pacientov prostredníctvom internetu, tiež ešte stále existuje len v sci-fi literatúre.

Vízia medicíny tretieho tisícročia, keď budú návštevy lekára obmedzené na minimum a zdravotná dokumentácia bude v elektronickej forme okamžite prístupná všetkým lekárom, ktorí budú s pacientom v kontakte, sa však stáva čoraz reálnejšia. V Spojených štátoch by už v priebehu najbližších mesiacov mali byť prvým ľuďom implantované mikročipy, ktoré budú obsahovať informácie o ich zdravotnom stave.

Veľký brat zachraňuje život

Americký úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) pred dvoma týždňami povolil spoločnosti Applied Digital Solutions predaj čipu, ktorý sa voperuje do tela pacienta a bude niesť informácie o jeho zdravotnom stave. Zariadenie s názvom VeriChip je veľké zhruba ako zrnko ryže a jeho cena sa bude pohybovať okolo 200 dolárov. Prístroj vysiela rádiový signál, vďaka ktorému môže poskytnúť nielen informácie o zdraví človeka, ale aj jeho osobné údaje. To môže byť podľa výrobcu veľmi užitočné v situácii, keď sa človek ocitne v bezvedomí, alebo z iných dôvodov nemôže sám potrebné informácie poskytnúť.

Čip bude zavedený pod kožu pacienta zariadením podobným veľkej ihle. Údaje z neho sa budú dať čítať s pomocou špeciálneho skenera, ktorý bude stáť tisíc až tritisíc dolárov. Výroba čipu sa začne už v krátkom čase, prvé výrobky však budú zatiaľ niesť len kód identifikujúci pacienta. S jeho pomocou budú môcť lekári získať aktuálne informácie o jeho zdravotnom stave z databázy klasickou cestou.

Životné funkcie monitoruje tričko

Kalifornská spoločnosť VivoMetics by pre zmenu chcela už tento rok získať od FDA povolenie na predaj produktu, s ktorého využitím sa väčšina ľudí zmieri radšej, ako s implantáciou podkožného čipu. Ide o tričko LifeShirt, ktoré dokáže vďaka zabudovaným senzorom monitorovať tridsať základných známok životných funkcií človeka, ktorý ho nosí. Údaje sa uschovávajú v malom počítači v dolnej časti trička a môžu byť prenesené do počítača lekára. Podľa výrobcu by tričko mohlo byť využité na diagnostiku chorôb na diaľku (napríklad pre pacientov nachádzajúcich sa v zahraničí). Veľkú službu by mohlo preukázať napríklad aj pri diagnostike porúch spánku, vtedy by pacient mohol byť monitorovaný vo svojom domácom prostredí.

Diaľkovú diagnostiku by mali umožniť aj prístroje ďalších firiem: minneapoliská spoločnosť Medtronic napríklad ponúka zariadenie CareLink na prenos údajov o činnosti srdca získaných z kardiostimulátora k lekárovi cez internet.

Kľúčovým problémom väčšiny týchto technológií je momentálne bezpečnosť uchovávaných údajov. V prostredí internetu je totiž stále veľmi ťažké stopercentne zaručiť neprístupnosť dôverných údajov pre tretie osoby. Relatívne pomalý nástup e-medicíny je zapríčinený aj tým, že nároky na bezpečnosť informácií sú v tejto oblasti ešte vyššie, ako napríklad pri elektronickom bankovníctve: ak totiž hackeri preniknú do systému banky, môžete prísť len o peniaze, ak však preniknú do zdravotných záznamov, pacient s pozmenenou diagnózou môže prísť o život.

V prípade prístrojov ako VeriChip bude navyše potrebné dostatočne zabezpečiť aj aktualizáciu údajov: odborníci totiž upozorňujú, že dodanie neaktuálnych informácií o zdravotnom stave pacienta môže byť v prípade ohrozenia života horšie, než keby nemali k dispozícii žiadne informácie.

Web namiesto lekára

Projekty priameho monitorovania zdravotného stavu cez internet sú zatiaľ len v plienkach, pre stovky miliónov ľudí na svete je však už dnes internet dôležitým zdrojom informácií o zdraví. Na množstve webových stránok sú k dispozícii seriózne informácie z vedeckých zdrojov, populárne medicínske články pre laikov i množstvo „zaručených“ rád a liečebných postupov, ktoré by zástancov tradičnej európskej medicíny spoľahlivo priviedli do mdlôb.

Pred využívaním zdravotníckych rád z internetu bez konzultácií s lekárom nedávno varoval aj britský lekársky časopis British Medical Journal, podľa ktorého sú rady o zdraví na internete často nepresné a môžu zdravie skôr ohroziť. Odborníci preto odporúčajú, aby sa internet využíval len ako zdroj doplnkových informácií k radám lekára. V prieskume Pew Internet and American Life však už koncom roku 2000 takmer polovica ľudí, ktorí získavajú liečebné rady z internetu, uviedla, že tieto informácie priamo ovplyvňujú ich rozhodnutia, týkajúce sa starostlivosti o ich zdravie. Podľa ankety na serveri lekarna.cz navštevuje 60 percent českých surfistov zdravotnícke stránky preto, aby si overili informácie od svojho lekára. V 20 percentách prípadov si len rozširujú svoje znalosti a na rozdiel od Američanov len 10 percent českých internetistov uviedlo, že takéto informácie priamo ovplyvňujú ich rozhodovanie.

Koniec preplneným čakárňam?

Nedôveryhodnosť zdravotníckych informácií z anonymných internetových zdrojov si mnohí internetisti uvedomujú a podľa nedávneho prieskumu Harris Interactive si až 90 percent z nich želá, aby mohli cez internet komunikovať priamo so svojím lekárom. Najčastejšie majú ľudia záujem o posúdenie svojho zdravotného stavu a informáciu, či je nutná osobná návšteva (77 percent internetistov), 71 percent by privítalo možnosť dohodnúť si termín návštevy cez internet a získať nový recept na už predtým predpísaný liek, viac než dve tretiny by sa radi informovali na výsledky svojich testov.

Na druhej strane však lekári z internetovej komunikácie takí nadšení nie sú: e-mailom so svojimi pacientmi zatiaľ komunikuje len približne každý piaty, hoci viac než polovica uvádza, že svojim klientom odporúčajú dôveryhodné webové stránky ako zdroj ďalších informácií o chorobe. Príčinou je nielen naďalej trvajúca nedôvera k možnosti kvalitnej diagnostiky bez priameho kontaktu s pacientom, ale aj skutočnosť, že online konzultácie sú náročné na čas a pritom ich lekári musia poskytovať bezplatne.

Viac než polovica amerických lekárov sa však vyjadrila, že by boli ochotní konzultovať s pacientmi prostredníctvom elektronickej pošty, keby túto prácu preplácali zdravotné poisťovne. RICHARD HAVROŠ

s použitím ČTK, Reuters