WASHINGTON.
Na zimnej konferencii Americkej astronomickej spoločnosti, ktorá sa tentoraz koná vo Washingtone, to v pondelok v zastúpení 71-členného tímu misie Kepler oznámil jeho vedúci William Borucki z Amesovho výskumného strediska NASA v Moffett Field (štát Kalifornia). Formálny opis tejto úvodnej série objavov z misie Kepler bude uverejnený vo štvrtok večer v predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express).
Novoobjavené planéty dostali označenia Kepler 4b, 5b, 6b, 7b a 8b. Názvoslovie sa začalo až od 4b, lebo 1b, 2b a 3b patria už predtým známym exoplanétam TrES-2, HAT-P-7b a HAT-P-11b, ktoré ležia v stálom zornom poli ďalekohľadu misie Kepler.
Horúcejšie ako láva
Všetkých päť patrí do kategórie tzv. horúcich Jupiterov, čiže obrovských plynných planét obiehajúcich veľmi blízko materskej hviezdy, ktorá ich silno zohrieva. Majú priemery 0,37 až 1,6 priemeru Jupitera a ich obežné doby sú 3,3-4,9 dňa. Blízkosti k materskej hviezde zodpovedajú teploty 1200-1650 stupňov Celzia. Sú teda horúcejšie ako roztopená láva, s nijakou formou nám známeho života sa na nich nedá rátať.
Najmenšia exoplanéta Kepler 4b má 1,03 priemeru, 1,09 hustoty a 1,43 hmotnosti Neptúna, pričom hmotnosťou i polomerom pripomína exoplanétu GJ 436b. Voči Neptúnu je vyše 800-tisíckrát intenzívnejšie ožarovaná materskou hviezdou. Podľa všetkého to však nijako neovplyvňuje rozdielne rozmery oboch planét. Kepler 4b sa od Neptúna a GJ 436b líši buď vyšším pomerom hornín k vode, alebo naopak nižším vodíka k héliu.
Kepler 7b zasa patrí k najmenej hustým dosiaľ zachyteným exoplanétam s hustotou približne iba 170 kilogramov na meter kubický. Kepler 5b, 6b a 8b potvrdzujú existenciu planét s nižšími hustotami, ako predpovedá teória pre planetárnych plynných obrov. Podporujú názor o existencii troch populácií planét obrie treba rozdeliť na ľadové a plynné.
Materské hviezdy exoplanét objavených misiou Kepler sú všeobecne väčšie ako v prípade iných exoplanét objavených na základe tranzitov, čiže prechodov planét z nášho pohľadu pred kotúčom materskej hviezdy. Kepler pri svojom obehu okolo Slnka "za Zemou" nepretržite skúma približne 150.000 hviezd a hľadá charakteristické zmeny ich jasu.
Neočakávaný objav
Nové exoplanéty objavené Keplerom sú na prvý pohľad celkom mimo plánovaného cieľa misie. Objavy práve takých telies však členovia tímu v úvode predpokladali a preverili nimi ďalekohľad s priemerom zrkadlového objektívu 1,4 metra, najväčší v kozme mimo zemskej orbity, ako aj prídavné aparatúry. "Tieto objavy ukazujú, že náš prístroj pracuje dobre. Vyzerá to, že Kepler splní všetky vedecké ciele," povedal William Borucki.
"Človeka naozaj teší, keď vidí, ako z takpovediac výrobnej linky vychádzajú prvé objavy misie Kepler. Očakávali sme, že prvé planéty, ktoré by mohol Kepler zachytiť, budú mať rozmery Jupitera a veľmi malé priemery obežných dráh. Ďalšie pozorovania Keplera povedú k objavom menších planét s dlhšími obežnými dobami, čoraz bližšie k objavu prvej analógie Zeme, je to iba otázka času," vysvetlil Jon Morse, šéf Astrofyzikálneho oddelenia v Ústrednom vedení NASA vo Washingtone.
Objavy prvej pätice planét sú výsledkom počiatočných šiestich týždňov pozorovaní, ktoré sa po vypustení misie Kepler v marci 2009 začali 12. mája. Údaje pred zverejnením museli potvrdiť podrobnejšie pozorovania veľkými ďalekohľadmi zo zemského povrchu na Havaji, v Texase, v Kalifornii, v Arizone a na Kanárskych ostrovoch.
