to človek najmenej čaká.
Aj keď dokáže T-Mobile G2 Touch zaujať, nejde o model určený pre masy. Obľúbia si ho najmä tí, čo hľadajú predĺženú ruku internetu do vrecka. So všetkým, čo k tomu patrí a bez nutnosti viazania na svoj používateľský účet u Google.
Treba si naň zvyknúť
Je jednoduchý, bez nápadu a používateľ má čo robiť, aby v jeho fádnosti našiel zaľúbenie. Dizajnéri tentokrát neodviedli dobrú prácu a jediným znakom, ktorý robí z Hera nezabudnuteľný model v ponuke výrobcu je jeho vyčnievajúci nos. Kým v ruke dáva chvíľami oporu pri ovládaní, vo vrecku zbytočne nafukuje objem. Treba si naň jednoducho zvyknúť.
Použité materiály a celková konštrukcia vzbudzujú dôveru aj napriek tomu, že tenké plastové výlisky navodzujú podozrenie, že telefón neprekoná všetky nástrahy s ktorými sa stretne. Vďaka tomuto konceptu je však tenký a aj napriek 135 gramom hmotnosti nepôsobí nemotorným dojmom.
Chce to trochu sa s ním zžiť a predsudky časom ustúpia. Koľko minimalizmu a fádnosti je v jeho konštrukcii, toľko pestrosti možno nájsť v používateľskom prostredí a aplikáciách.
Veľa komfortu nečakajte
Osem centimetrová uhlopriečka, rozlíšenie 320x480 bodov a veľmi dobré grafické podanie aj napriek tomu, že displej zobrazuje iba 65 tisíc farieb. Týmito slovami je možné v krátkosti charakterizovať prvé dojmy z používania, ktoré zostávajú vryté v pamäti aj po dvoch týždňoch každodenného používania. Všetko sa však mení v teréne, kde je často problém prečítať na ostrom slnku nové e-mailové správy. Je vybavený senzorom, ktorý reguluje intenzitu podsvietenia, rozsah jeho intenzity je však nedostatočné.
Dotykové ovládanie je kapacitné, takže reaguje iba na dotyk prstu. Naše skúsenosti hovoria, že snímanie je dostatočne presné, aj keď nie vždy dopadne prst na to miesto, kam treba. Virtuálna klávesnica pýta pri používaní cviku, tak ako pri akomkoľvek inom dotykovom telefóne.
Pri orientácii na výšku je QWERTY klávesnica veľmi nepresná, jej zjednodušená verzia nepraktická a tak sa nám viac osvedčila alfanumerická klávesnica. Pri orientácii na šírku sa dá písať pri plnom QWERTY rozložení pomerne presne, chýbajú však smerové šípky, ktoré je treba nahrádzať guľôčkou. Čo nám chýbalo je lokalizácia pre používanie prediktívnych slovníkov písania. V systéme je iba angličtina.
Tlačidlá pre zrýchlený prístup k najdôležitejším funkciám nie sú riešené veľmi šťastne. Keď palec kĺže nadol, mobil sa v ruke preklápa a tak opatrnosti nikdy nie je dosť. Podobné je to aj s guľôčkovým ovládačom, ktorý má zjednodušovať obsluhu. Je fajn, ale vzhľadom na príliš nízke umiestnenie človek radšej siahne po priamom klikaní na displeji. Iba pri fotoaparáte je nevyhnutný – funguje ako spúšť.
Skvelé pracovné prostredie
Používateľské prostredie systému Andorid s nástavbou Sense necháva používateľa pocítiť, že vývojári brali inšpirácie u viacerých platforiem. Čosi je dôverne známe z iPhonu, iné prvky z BlackBerry, obrazovky akoby z oka vypadli LG. Nie všetko je však úplne jednotné. To má za následok malý chaos. Kým pri práci s fotografiami je možné pri ovládaní využiť dva prsty, pri mapách si treba pomáhať virtuálnymi tlačidlami. Podobných prešľapov v nejednotnosti ovládania je viac.
Už prvé stretnutie so systémom odhaľuje, čo vlastne HTC so svojim Sense rozšírením dosiahlo. Namiesto toho, aby bolo treba listovať katalógom doplnkových softvérov a prispôsobiť si Android svojim potrebám, všetko je už akési zladené, poprepájané a sformované prostredníctvom widgetov, ktorých úloha je jasná. Načo vstupovať do menu, ak je všetko na obrazovke? A to sa nám rozhodne páčilo.
Bez mobilného internetu je možné iba s veľkými obmedzeniami využiť funkcie, ktoré prostredie ponúka. Akosi sa počíta s tým, že všetko sa točí nielen okolo telefónneho zoznamu a esemesiek, ale v hre sú aj plánovače a sociálne siete, kde sa všetky informácie miešajú dohromady a sústreďujú sa pod kontaktmi. Je to, ako by ste mali všetkých svojich priateľov pod drobnohľadom a na jednom mieste sledovali, čo robia. A ak sa so všetkým skombinujú údaje z GPS modulu, v hre je omnoho viac.
Rýchlejší procesor by mu prospel

Aj napriek tomu, že s grafickými prechodmi, animáciami, či zložitejšími úlohami si Hero bez problémov poradí, predsa len nemožno prehliadnuť situácie, kedy systém na chvíľu zamrzne, aby reagoval na vstup používateľa. Procesor Qualcomm MSM 7200A s 528 MHz taktom, ktorý má k dispozícii 288 megabajtov operačnej pamäte nie je tým najvýkonnejším čipom, aký môžeme v smartfónoch nájsť.
Stačí záplava správ od kontaktov a niekedy máte pocit, že je jednoduchšie zmazať ich, ako čítať. Oneskorenie systému a pomalá odozva sú silnou bariérou.
Veľmi pomalé je aj bootovanie, a prvé zaseknutie sa objavuje v momente, kedy je potrebné vložiť PIN kód. Treba mu jednoducho nechať vydýchnuť, ako počítaču na ktorom Windows už dlhšiu dobu beží bez preinštalovania.
Internet vo všetkých príchutiach
Hero sa môže popýšiť veľmi dobrým spracovaním mobilnej konektivity s prihliadnutím na dostupnosť služieb.
Internetový prehliadač si nevyláme zuby na žiadnom modernom webe, prístup k najpoužívanejším webovým službám je predinštalovaný. Stačí iba nastaviť prístup k účtom a všetko si smartfón zariadi sám.
Dobre spracovaný je aj poštový klient, ktorý zvláda obsluhu viacerých účtov súčasne, pričom samozrejmosťou je aj práca s prílohami či nastavenie sťahovania tak, aby si človek ustrážil svoj predplatený objem dát. Iba pri odosielaní e-mailov klient nezmenšuje snímky a tak sú odosielané v plnom rozlíšení.
Ak si k tomu pripočítame Market s aplikáciami, kde sú tisíce bezplatných titulov, je to viac ako fajn.
Slabý v multimédiách
Štandardizovaný 3,5 mm jack konektor pre pripojenie slúchadiel ocení snáď každý, chýba však FM rádio a vystačiť si treba s internetovými stanicami. Slúchadlá sú pomerne dobré, poteší malý káblový ovládač pre ovládanie reprodukcie.
Fotoaparát má 5 megapixelov a priemernú kvalitu snímania. Chýba mu však akékoľvek doplnkové osvetlenie a či tlačidlo na snímanie. Snímky nie sú zašumené, avšak s ubúdajúcim svetlom strácajú na použiteľnosti. Autofokus sa chytá pomerne dobre, s makrosnímkami si však príliš neporadí. Celkovo sme sa počas testovania nezbavili pocitu, že snímkam chýbajú jemné detaily a ostrosť. Akoby v ceste stála fólia.
Sklamal aj záznam videí. Tie je možné snímať iba v mizernom 352 x 288 rozlíšení s 15 snímkami za sekundu, čo je na dnešnú dobu žalostne slabé. Podobné je to s prehrávaním videa. Kým pre hudobný archív je prehrávač dobre spracovaný, štandardne Hero pri videách spracuje iba MP4 formát a aj to často trhane. Navyše sme sa nedopracovali k žiadnemu softvéru, ktorý by rozumne prehrával iné formáty, alebo zaistil ich spoľahlivú konverziu. Áno, videá z YouTube zvláda Hero bez problému, ale to je k plnej spokojnosti trochu primálo.
Priemerná výdrž
Väčšina výrobcov nedokáže smartfóny vybaviť takou batériou, ktorá by ponúkla komfort týždenného nabíjania a inak tomu nie je ani v tomto prípade. Pri intenzívnom používaní internetu, ktorý je pri smartfónoch samozrejmosťou treba počítať s každodenným nabíjaním. Naopak, pri striedmejšom režime je treba nabíjať približne každý druhý či tretí deň. Akumulátor s kapacitou 1350 mAh má svoje obmedzenia, možno však povedať že je to v tejto triede akýsi stred.
HTC Hero je smartfón, ktorý napriek fádnosti vyhotovenia a dizajnu dokáže upútať používateľským rozhraním, jeho možnosťami a skvelým prepojením s internetom. Má síce problémy s rýchlosťou a multimédiami, v úlohe internetovej predlžovačky do vrecka, ktorá slúži pre spojenie s okolitým svetom si ho dokážeme živo predstaviť. Ocenia ho hlavne technologickí nadšenci, ktorí túžia po hračkách, ktoré sa odlišujú od šedého priemeru. Hoci aj za cenu drobných nedostatkov.