SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Vody je v slnečnej sústave dosť

Voda nie je len na umývanie, varenie alebo v horšom prípade na povodne. Exobiológovia ju spájajú najmä so vznikom a existenciou života. Ako to v uplynulom roku vyzeralo s vodou v našej slnečnej sústave?

Jeden z najnovších záberov kamery HiRISE  prináša ďalšiu obdivuhodnú scenériu z Marsu, tentoraz z krátera Gale.Jeden z najnovších záberov kamery HiRISE prináša ďalšiu obdivuhodnú scenériu z Marsu, tentoraz z krátera Gale. (Zdroj: NASA/JPL/ARIZONSKÁ UNIVERZITA)



BRATISLAVA. Správy o vode boli v roku 2009 celkovo skutočne vynikajúce. Ukazuje sa, že tejto zvláštnej tekutiny je v najbližšom kozme oveľa viac, ako sme si kedysi vedeli predstaviť. Aj keď jej forma býva často iná, ako ju poznáme zo Zeme.

Začnime od konca, teda od objavu väčšieho množstva vody na južnom póle Mesiaca. Mnohí tento objav považujú za vedeckú udalosť uplynulého roka číslo jeden.

Mesiac: nielen molekuly

Vodný ľad, presnejšie, veľké množstvo vodného ľadu, našla v októbri americká mesačná misia LCROSS v oblasti južného pólu, jedného z najchladnejších miest v slnečnej sústave.

Pri tejto dlho pripravovanej samovražednej výskumnej misii narazila sonda do mesačného krátera Cabeus A, čím vytvorila niekoľkokilometrový stĺp prachu. Analyzovala ho druhá časť sondy, ktorá sa na Mesiac po splnení úloh zrútila tiež.

Už mnohé predchádzajúce misie zistili, že na Mesiaci môže byť malé množstvo vody. Merania totiž svedčili o roztrúsených vodných molekulách. Tie by, samozrejme, v žiadnom prípade nestačili na fungovanie prípadnej stálej ľudskej posádky, ktorá by bola predmostím cesty na Mars.

Teraz je však veľa vecí inak a nehostinný Mesiac vyzerá pre budúcich osadníkov oveľa dostupnejšie.

Ako sa tam dostala?

Voda sa na Mesiac mohla dostať niekoľkými spôsobmi. Po prvé, mohli ju priniesť kométy a planétky, ktoré tam dopadli.

Po druhé, mohla sa po dopade asteroidov či komét uvoľniť z podpovrchových vrstiev.

Po tretie, a táto možnosť znie najnádejnejšie, vodík zo slnečného vetra sa po explózii spojil s kyslíkom, čo vedci považujú za najpravdepodobnejší variant.

Znamenalo by to optimistickú správu, že takto utvorená voda môže byť aj na mnohých iných planétach, ktoré nemajú atmosféru.

Krátery po dopadoch vesmírnych telies sú roztrúsené všade. Na Zemi ich máme 176, na Mesiaci vyše 1600, a všetky už majú mená. Ďalšie menej významné impakty sú anonymné.

Mars: ľad na dosah Vikingu

Veľa kráterov je aj na Marse. Na záberoch kamery s vysokým rozlíšením – HiRISE – sa ukázalo, že aj niekoľko nových kráterov obsahuje ľad.

Vrstvu ľadu ukrytú odhadom 30 až 60 centimetrov pod povrchom odkryl dopad malého telesa z kozmu.

ľad, ktorý pod ním ešte pretrval).Približne po mesiaci sa ľad vyparil, pričom za sebou zanechal iba vrstvu prachu (je tiež možné, že prach prekryl

Ľad na Marse nie je len v polárnych oblastiach, ale aj v stredných šírkach planéty.

Bol zrejme aj tam, kde v roku 1976 dosadla sonda Viking 2, cieľom ktorej bolo pátrať po stopách života.
„S najväčšou pravdepodobnosťou tu ľad leží iba niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom. Mohli sme mať jeho vzorky už pred 30 rokmi,“ komentoval to Alfred McEwen, vedúci člen tímu, ktorý obsluhuje kameru HiRISE na palube sondy MRO (Mars Reconnaisance Orbiter).

Neklamné stopy po marsovskej vode sa v uplynulom roku našli aj inde.

Hrdzavé kamene, roztrúsené v okolí krátera Victoria na Marse, vyzerajú ako meteority. Spirit a Opportunity ich našli dovedna šesť a všetky už majú svoje mená. Možno sú to zvyšky väčšieho telesa, ktoré narazilo do povrchu červenej planéty.

Obsahujú železo, ktoré pôsobením vody zhrdzavelo, a mohli by preto poskytnúť presné časové meradlo vplyvu zvetrávania v tejto oblasti.

Iným významným nálezom je objav pobrežných línií, ktoré by mohli svedčiť o existencii dávnych hlbokých jazier. Ich vek odhadli vedci na tri milióny rokov.

Gaetano Di Achille z Coloradskej univerzity v Boulderi v čase objavu informoval, že podľa ich odhadu mali jazerá plochu okolo 130 štvorcových kilometrov a boli viac než 450 metrov hlboké.

Zodpovedá to približne jazeru Lake Champlain medzi USA a Kanadou.

Aj na tomto objave sa podieľala kamera HiRISE na palube MRO. Obieha planétu vo výške 320 kilometrov a rozlíši detaily na povrchu menšie než jeden meter.

Venuša: voda sa stráca

Zatiaľ čo správy z Mesiaca a Marsu sú optimistické, na Venuši naopak voda ubúda. Potvrdili to výsledky z pozorovania sondy Venus Express.

„Vodné pary sú v atmosfére Venuše veľmi vzácne: ak by všetka para skondenzovala, vytvorila by na povrchu planéty iba niekoľkocentimetrovú vrstvu vody,“ povedal Emmanuel Marcq z francúzskeho laboratória LATMOS.

„Napriek tomu sa nazdávame, že kedysi Venuša mala veľa vody, ktorá už v podobe vodnej pary unikla do kozmu alebo ju strhol prúd slnečného vetra. Venuša bola kedysi oveľa vlhkejšia a viac sa aj podobala na Zem,“ povedal Marcq.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na koronavírus.
Od soboty sa ulice vyprázdnia.
Premiér Igor Matovič.

Na Orave sa začal pilotný projekt testovania na Covid-19 (minúta po minúte)

Testovanie zabezpečujú zdravotníci, vojaci a dobrovoľníci. Odberné miesta sú otvorené od 8.00 do 12.00 h a od 13.00 do 20.00 h.

Celplošné testovanie na Orave.

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.