Desať "naj" minuloročných udalostí vo vede. Podľa SME

Zostavili sme rebríček desiatich najdôležitejších udalostí, ktoré sa odohrali vo vede v roku 2009.

(Zdroj: NASA)

Zostavili sme rebríček desiatich najdôležitejších udalostí, ktoré sa podľa nás odohrali vo vede v roku 2009. Ak si myslíte, že nejaké chýbajú, napíšte nám do diskusie.

Nekonečný príbeh

Všetkým nám chýba dostatok predstavivosti, napísal pred vyše štyridsiatimi rokmi britský biológ Gordon R. Taylor. V knihe ukázal, že keď naša predstavivosť začne fungovať, môže to byť skutočná bomba.

Po ňom prišli ďalší, ktorým sa zdalo, že naša každodenná predstavivosť potrebuje novú inšpiráciu. A tak vymysleli Veľký hadrónový urýchľovač, ktorý prednedávnom opäť ožil pri Ženeve. Je to vlastne taký detský model udalostí tesne po veľkom tresku, o ktorom iba tušíme, že pred miliardami rokov vôbec bol. Dnes je tu, kúsok od nás, pri Ženeve.

Iní vymysleli experimentálny fúzny reaktor (ten stavajú o niečo ďalej vo Francúzsku), aby skúsili, či vieme napodobniť Slnko a získať jeho čistú energiu aj tu dole, na Zemi.

Niektorí, čo sa narodili so zvlášť veľkou dávkou fantázie, pátrajú v kozme po planétach, ako je tá naša, a na nich zachytiť známky života. Napriek tomu, že ich nemôžu uvidieť.

Im podobní fantasti pátrajú po živote na Zemi: zaujíma ich, ako sa zrodil a chcú si túto cestu znovu prejsť v laboratóriu. Ďalší rozoberajú ľudský mozog, zložený z atómov vzniknutých vo hviezdach, aby pochopili, ako hviezdna hmota funguje, a sú aj takí, čo navrhujú a vytvárajú mikroorganizmy, ktoré tu nikdy neboli, Predstavte si, že raz trebárs začnú upratovať neporiadok, ktorého po nás na Zemi zostáva čoraz viac, alebo sa naučia konzumovať oxid uhličitý a vyrábať z neho benzín.

Nekonečný príbeh o ľudskej predstavivosti pokračuje. Taylor môže mať radosť.

Michal Ač

1. Voda na Mesiaci

Podľa amerických vedcov je na Mesiaci voda. Nejde iba o roztrúsené molekuly, o ktorých vedeli aj predtým, ale už o také množstvo, ktoré by zvýšilo šance na vybudovanie stálej mesačnej základne s ľudskou posádkou.

Vodný ľad našla októbrová misia LCROSS v oblasti južného mesačného pólu, jedného z najchladnejších miest v Slnečnej sústave. V rámci tejto netradičnej výskumnej misie narazila sonda do mesačného kráteru Cabesus, čím vznikol niekoľkokilometrový stĺp prachu. Analyzovala ho druhá časť sondy, ktorá sa na Mesiac tiež zrútila.

Že je na Mesiaci voda naznačila už indicko-americká misia Čandrajan-1, ktorá ho skúmala od októbra 2008 do augusta 2009; išlo však iba o vodné molekuly. Keď vedci spätne analyzovali výsledky zo sondy Deep Impact a dokonca z Cassini (z roku 1999), tiež zistili prítomnosť molekúl mesačnej vody.

Kde sa na Mesiaci voda vzala? Mohli ju priniesť kométy a planétky, ktoré tam dopadli, prípadne sa mohla po ich dopade uvoľniť z podpovrchových vrstiev, alebo sa vodík zo slnečného vetra po dopade spojil s kyslíkom.

VIZUALIZÁCIA - NASA

Najpravdepodobnejší je tretí variant. Znamenalo by to ďalšiu optimistickú správu, že takto vytvorená voda môže byť aj na mnohých iných planétach, ktoré nemajú atmosféru.

2. Rok dinosaurov

Uplynulý rok obzvlášť prial lovcom dinosaurích fosílií. Zjavovali sa doslova po celom svete vrátane obrovských skamenených stôp vo Francúzsku alebo zachovaných dôkazov o tom, že menšie dinosaury si budovali nory (našli sa v americkej Montane a v austrálskej Viktórii). Jeden z najzaujímavejších objavov paleontológovia zverejnili práve nedávno. Ide o nový druh nazvaný Tawa hallae.

VIZUALIZÁCIA - Jorge Gonzalez

Bol to dva- až štvormetrový dvojnohý tvor vysoký okolo 1,5 metra, ktorý žil koncom obdobia trias, čiže v geologicky prvej časti druhohôr. Jeho vynikajúce zachované kostry sa našli na severe Nového Mexika na Ranči duchov vo vrstvách starých 213 miliónov rokov. Tím paleontológov vedený Sterlingom Nesbittom z Texaskej univerzity v Austine ich študoval niekoľko rokov. Analýza a porovnanie ďalších fosílií z tohto náleziska ukázali, že pôvodným domovom dinosaurov je s najväčšou pravdepodobnosťou dnešná Južná Amerika, vtedy spojená so všetkými dnešnými kontinentmi do jediného superkontinentu Pangea; odtiaľ sa dinosaury šírili ďalej.

Fosílie Tawa hallae svedčia tiež o tom, že dinosaury sa rozčlenili na ďalšie tri hlavné línie už pred asi 220 miliónmi rokov, teda relatívne krátko po svojom vzniku.

3. Nový chemický prvok

V Mendelejevovej tabuľke periodických prvkov sa objavil nový prvok pomenovaný copernicium (Cp) na počesť významného poľského astronóma. Na jeho objave sa podieľal aj slovenský fyzik z Univerzity Komenského Štefan Šáro.

Nový prvok s pracovným názvom ununbium prvý raz vytvoril vo februári 1996 medzinárodný tím Centra výskumu ťažkých iónov (GSI) v nemeckom Darmstadte ktorého je profesor Šáro členom. „Vznikol bombardovaním oloveného terča naneseného na tenkú fóliu, elektricky nabitými jadrami atómov, teda iónmi zinku. Patrí do skupiny superťažkých a veľmi nestabilných prvkov, ktoré sa začínajú rozpadať rýchlo po vytvorení,“ povedal v rozhovore pre SME profesor Šáro.

FOTO - GSI/sciencedaily.com

V prípade prvku 112 trval rozpad iba okolo jednej milisekundy. Keďže krátkožijúce jadro je rádioaktívne, pri rozpade z neho unikajú častice alfa. Rozpad mal niekoľko fáz, každú bolo treba do detailu zaznamenať. Bolo tiež nevyhnutné objav nezávisle potvrdiť, takže aj preto trvala cesta od objavu k uznaniu 13 rokov.

4. Prečítaný génom kukurice

Kukurica pochádza z Južnej Ameriky a poskytuje základnú obživu miliardám obyvateľov Zeme. Genetici financovaní Národnou vedeckou nadáciou (NSF) zmapovali po štvorročnej práci kompletnú dedičnú informáciu (genóm) hospodársky významnej línie B73. Ide o doteraz najrozsiahlejšiu zmapovanú rastlinnú DNA.

Je síce kratšia ako ľudská a má iba 10 chromozómov oproti 23 ľudským, skladá sa však z 32-tisíc génov, zatiaľ čo ľudská ich má okolo 23-tisíc. Znalosť genómu kukurice je po ryži a sóje ďalším úspechom genetikov, ktorý prináša najmä nové možnosti šľachtenia odolnejších a výnosnejších odrôd.

5. Paleolitická flauta

V juhozápadnom Nemecku našli takmer kompletnú flautu z kosti supa dlhú 22 centimetrov. Jej vek určili na 35-tisíc rokov. Má päť otvorov a je veľmi zachovalá (na jednom konci napríklad vidno dva zárezy v tvare písmena V, odkiaľ sa zrejme do nástroja fúkalo).

Miestom nálezu je známa jaskyňa Hohler Fels. Našlo sa tu tiež torzo doteraz najstaršej Venuše alebo kosti jaskynného medveďa, koňa, soba či kozorožca.

6. LHC opäť v akcii

Najväčší urýchľovač častíc na svete (LHC) v Európskom stredisku jadrového výskumu (CERN) pri Ženeve ukázal po vyše ročnej oprave svoju skutočnú silu; zrazili sa v ňom protóny s doteraz najväčšou zaznamenanou energiou.

Zrážky dosahujúce takmer rýchlosť svetla by mali priniesť nový pohľad do vnútra hmoty pri hľadaní Higgsovho bozónu, nepostrádateľnej, no zatiaľ hypotetickej častice, potrebnej na overenie správnosti súčasného fyzikálneho modelu sveta. Vedci chcú taktiež zistiť viac o antihmote, skrytej hmote alebo o tom, ako ovplyvňuje atmosféru Zeme kozmické žiarenie (experiment Cloud).

7. Predvídavé baktérie

Objav, svedčiaci o predvídavosti baktérií, si zapísali na svoje konto biológovia z izraelského Weizmannovho inštitútu v Rehovote. Študovali baktériu E. coli, ktorá obýva naše črevá a trávi postupne laktózu (mliečny cukor) a jednoduchšiu maltózu (sladový cukor).

FOTO - WIKIMEDIA

Vedci zistili, že už pri vystavení laktóze začína E. coli aktivovať gény, podieľajúce sa na trávení maltózy; tuší totiž, že príde aj na maltózu, aj keď tá v črevách ešte nie je. Objav svedčí o tom, že nepatrné mikroorganizmy, dlhodobo žijúce v určitom prostredí, sa dokážu pripraviť na jeho zmenu.

8. Život na Marse?

Tím Johnsonovho vesmírneho centra NASA vedený Kathie Thomas-Keprtovou znovu preskúmal meteorit Allan Hills 84001, nájdený v Antarktíde v roku 1984. Oživil trinásť rokov starú analýzu o tom, že obsahuje pozostatky marsovského života spred 15 miliónov rokov.

FOTO - NASA

O možnom živote na červenej planéte podľa vedcov NASA svedčia aj analýzy ďalších meteoritov z Marsu Nakhla a Yamato, obsahujúce štruktúry nápadne podobné pozostatkom po baktériách na Zemi.

9. Najvzdialenejšie galaxie

Vynovený Hubblov vesmírny teleskop s kamerou citlivou na infračervené žiarenie zachytil najvzdialenejšie a teda najstaršie galaxie v kozme, ktoré vznikli iba 600 miliónov rokov po Big Bangu; svetlo z nich k nám letelo 13,1 miliardy rokov.

ILUSTRAČNÉ FOTO - NASA

Daniel Stark z Astronomického inštitútu v britskom Cambridgei, jeden z astronómov, ktorí sa na objave podieľali, udalosť komentoval takto: “Teraz sa môžeme pozrieť ešte hlbšie späť v čase a poznávať galaxie z obdobia, keď mal vesmír iba päť percent svojho súčasného veku.“

10. Šikovní poľnohospodári

Mravce sú prvými poľnohospodármi, ktorí sa naučili využívať pomoc baktérií pri hnojení svojich „záhrad“, kde pestujú ako potravu huby. Robia to zrejme už desiatky miliónov rokov. Konkrétne ide o bylinožravé listorezné mravce, prevládajúce napríklad v Amazónii.

Žijú v symbióze s baktériami, ktoré vedia zužitkovať vzdušný dusík, čím zúrodňujú mravčie záhrady, ktoré by inak trpeli nedostatkom dusíka. Zistili to vedci z Univerzity vo Wisconsine-Madisone vedení Cameronom Currieom.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 608
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 644
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 149
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 134
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 961
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 580
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 711
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 117
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 091
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 696

Téma: Najdôležitejšie udalosti roka


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Colníci zásielky pri kontrole neotvárajú - na rozdiel od Danka

Kancelár Národnej rady poslancov posiela, aby si preberali listy mimo budovy parlamentu. Otvárať cudziu poštu považuje za bežné.

DOMOV

Hladiny riek stúpajú, problémy majú na Kysuciach aj v Liptove

Tretí povodňový stupeň platí vo viacerých obciach.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop