BRATISLAVA. Najskôr to boli lovci a zberači plodov. Potom sa však usadili, začali obrábať polia, pestovať plodiny a chovať zvieratá. Už divoko rastúce rastliny nielen zbierali, starali sa o vlastné.
Odohralo sa to asi pred dvanásť– či jedenásťtisíc rokmi a tento proces, ktorý z divokých predkov človeka urobil poľnohospodárov, dal vzniknúť civilizácii. Teraz sa však objavila teória, že dôvodom neolitickej revolúcie nie je ľahšie a stabilnejšie získavanie potravy, ale ľudská túžba po alkohole.
Z náhody závislosť?
Archeológ Patrick McGovern vo svojej novej knihe „Otvorenie minulosti. Pátranie po víne, pive a ďalších alkoholických nápojoch“ tvrdí, že príčinou možno najdôležitejšej udalosti v histórii ľudského rodu bola snaha opiť sa. Pravdepodobne sa to však začalo náhodou, naši predchodcovia zjedli popadané ovocie.
Vďaka jeho kvaseniu sa im do krvi dostal alkohol a oni zistili, že to je príjemné. Následe chceli tento efekt dosiahnuť znovu. Postupom času dokonca prišli na to, ako získať alkohol systematickým postupom. Pestovať plodiny tak podľa McGoverna začali kvôli pitiu, nie potrave. Má to dokazovať čínsky nález starý 9-tisíc rokov. V neolitickej dedine Ťia-chu našli podľa Spiegel Online stopy po príprave istého typu medoviny, ktorá obsahovala asi desať percent alkoholu. To človek ešte nepoznal koleso.
Pomohol prežiť
McGovern z Pennsylvánskej univerzity si myslí, že hypotézu o alkoholom naštartovanej zmene ľudského nažívania potvrdzujú aj ďalšie nálezy napríklad v dnešnom Iráne. Schopnosť získavať z ovocia, ryže či obilia alkohol sa údajne veľmi rýchlo rozšírila práve počas mladšej kamennej doby.
Nápoje na hranici medzi vínom a medovinou, ktoré navyše obsahovali veľa cukru, vraj ľuďom pomáhali ľahšie prežiť. „Konzumácia vysokenergetického cukru a alkoholu bola skvelým riešením, ako fungovať v nepriateľskom prostredí s málo prírodnými zdrojmi,“ tvrdí archeológ.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
