MADISON.
V časopise Nature to nezávisle oznámili desiati vedci z medzinárodného tímu Francesca Ferrara z Bolognskej univerzity (Taliansko) a Robert Mathieu s Aaronom Gellerom z Wisconsinskej univerzity v Madisone (USA).
Riešili istú záhadu guľových hviezdokop - hustých zoskupení tisícov až miliónov hviezd. Tieto hviezdy bývajú veľmi staré, 12- až 13-miliárdročné. Je však medzi nimi aj malý počet zjavne veľmi mladých hviezd. Ako keby zaostali za ostatnými, normálne sa vyvíjajúcimi do štádia chladných červených obrov, alebo sa vrátili do horúcejšej mladosti. Preto dostali prezývku modrí tuláci (blue stragglers).
Ich existencia sa vysvetľovala dvoma konkurenčnými teóriami. Modrí tuláci buď vznikli v dvojhviezdach, kde jedna zložka akoby upír vysala hmotu z druhej a obalila sa ňou - čím stúpla jej teplota, takže zmodrela -, alebo zrážkou a splynutím dvoch hviezd.
Lenže spomenutí vedci sa teraz ocitli v situácii rabína, postupne dávajúceho za pravdu návštevníkom s odlišnými názormi. Zdá sa totiž, že správne sú obe teórie.
Tím Francesca Ferrara skúmal Hubblovým kozmickým ďalekohľadom modrých tulákov v guľovej hviezdokope Messier 30, vzdialenej 28.000 svetelných rokov. Má priemer 90 svetelných rokov, obsahuje niekoľko stotisíc hviezd a vznikla pred 13 miliardami rokov.
Ukázalo sa, že istí modrí tuláci v nej vznikli prvým a iní druhým mechanizmom. "Upírski" sú o čosi menej modrí ako zrážkoví. Pomohol k tomu kolaps jadra Messier 31 pred jedným až dvoma miliardami rokov, po ktorom sa hviezdokopa zahustila. Stúpli ním pravdepodobnosti zrážky dvoch izolovaných hviezd i vysávania hmoty z jednej zložky dvojhviezdy druhou.
Robert Mathieu desaťročie pozoroval guľovú hviezdokopu NGC 188, najmä pomocou ďalekohľadu WIYN s priemerom zrkadlového objektívu 3,5 metra na observatóriu Kitt Peak v Arizone. NGC 188 leží 6000 svetelných rokov od planéty Zem a na oblohe sa premieta do blízkosti Polárky. Tvorí ju niekoľko tisíc takmer rovnako starých hviezd a 21 modrých tulákov.
Robert Mathieu s Aaronom Gellerom pripomenuli tretiu možnosť: iná hviezda či dvojhviezda sa priblíži k dvojhviezde a vo výslednom gravitačnom chaose splynú niektoré zložky. Pri hustote hviezd v hviezdokope je to pravdepodobné.
Nuž a najmenej tri štvrtiny modrých tulákov v NGC 188 sú zložkami dvojhviezd. "Nie sú to iba normálne hviezdy, ktoré zaostali v evolúcii za ostatnými. Niečo nezvyčajné sa deje s ich hviezdnymi partnerkami," povedal Robert Mathieu.
V jednej dvojhviezde z NGC 188 dokonca modrí tuláci tvoria obe zložky. Táto sústava zosobňuje zložité gravitačné "tance" dvojhviezd, pri ktorých si zložky nielen vymieňajú hmotu, ale môžu aj partnerku. "Títo modrí tuláci sa takmer isto utvorili oddelene v dvoch dvojhviezdach, ktoré sa následne stretli modrí tuláci sa dali dokopy a zvyšné dve hviezdy odmrštili preč," vysvetlil doktorand Aaron Geller.
"Modrí tuláci nám ukazujú, že hviezdny život v guľovej hviezdokope je iba vzácne osamelou existenciou," uzavrel Robert Mathieu.
Zdroje:
Nature z 24.12.2009
Komuniké ESA/Hubble Information Centre a University of Wisconsin-Madison, obe z 23.12.2009
Pre TASR Zdeněk Urban
