PROVIDENCE.
V časopise Biological Journal of the Linnean Society to oznámili Daniel Riskin a Paul Racey z Brownovej univerzity v Providence (štát Rhode Island, USA). Odcestovali na juhovýchodný Madagaskar, kde sa pred niekoľkými rokmi v mladom lese podarilo objaviť viaceré kolónie vzácneho netopiera Myzopoda aurita, ktorého Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) uvádza ako ohrozený druh.
Tento netopier patrí k iba šiestim druhom z približne 1200 v súčasnosti známych netopierích druhov, ktoré sadajú na kolmo orientované povrchy hore hlavou.
Myzopoda po latinsky značí "prísavkové nohy" a platí to doslova tieto netopiere majú končatiny, ktorých "dlane" a "chodidlá" vyzerajú a na prvý pohľad tiež fungujú ako prísavky.
Na Madagaskare žijú dva druhy z tohto rodu, popri aurita ešte schliemanni. Lenže Daniel Riskin a Paul Racey unikátnymi experimentami prekvapivo zistili, že netopiere Myzopoda aurita vôbec nevyužívajú prísavkový efekt.
Ich vedecké rodové meno je chybné. Na kolmých povrchoch totiž pristávajú a pohybujú sa vďaka vlhkej priľnavosti vylučujú tekutinu, podľa všetkého pot, vďaka ktorej sa "dlaňami" a "chodidlami" udržia. Meno im však zostane už sa zaužívalo.
Vedci umiestnili netopiere na kolmú dierkovanú dosku, najprv pri odkrytých, potom pri zakrytých dierkach. Netopiere sa v oboch prípadoch bezproblémovo udržali na doske, čo v konečnom dôsledku vylúčilo, že by využívali prísavkový efekt.
Ďalej skúmali, ako je to s ich sadaním a odpočinkom hore hlavou. Ak bol netopier na doske hore hlavou a situovaný vertikálne, ľahko ho "odlúpli". Takisto ľahko ho mohli postrkávať nahor. No nadol to nešlo. Preukázali, že netopiere sa samé "odlupujú" tak, že pomocou šliach v zapästiach a členkoch zmenšia plochu končatín, ktorou lipnú k povrchu.
To vysvetlilo videozábery, na ktorých sa nohy netopierov pri pohybe odlepujú od kolmého povrchu. A tiež, prečo by spadli, keby skúsili zaujať polohu dole hlavou.
Myzopoda aurita je neveľký netopier, dlhý iba asi päť centimetrov a s hmotnosťou necelých 10 gramov. V prírode najčastejšie sadá na klzké povrchy širokých vejárovitých listov vysoko v korunách miestnych paliem druhu Ravenala madagascariensis.
Výskum potvrdil rozdiel medzi Myzopoda aurita a štyrmi druhmi hlavou nahor sadajúcich netopierov z rodu Thyroptera, ktoré obývajú tropické oblasti Strednej a Južnej Ameriky a na rozdiel od netopierov Myzopoda skutočne využívajú prísavkový efekt.
Ktorý z mechanizmov sadania týchto dvoch netopierích rodov, žijúcich v podobných tropických prostrediach a podliehajúcich podobným tlakom prírodného výberu, sa vyvinul skôr? Daniel Riskin a Paul Racey si myslia, že vlhká priľnavosť. Myzopoda s ňou môže sadať iba hore hlavou, kým Thyroptera s prísavkovým efektom hore aj dole hlavou.
"Z evolučného hľadiska nedáva zmysel, aby sa cez prísavkový efekt postúpilo k vlhkej priľnavosti, no dáva zmysel postúpiť cez vlhkú priľnavosť k prísavkovému efektu," poznamenal Daniel Riskin.
