K sviatočnej atmosfére koncoročných sviatkov pri aktívnych hráčoch patrí automaticky kôpka hier vedľa čečiny na stole. Vyberiete si svojich miláčikov – pokojne rok čo rok tých istých – a strávite s nimi príjemné chvíle. Pohoda. Niekto si rád vychutná výborne napísaný príbeh, iný zas dovedie svoju civilizáciu k triumfu, máme tu virtuálnych športovcov, strelcov a nesmú chýbať ani neohrození hrdinovia vo fantasy alebo sci-fi svetoch. Môžete putovať pustou krajinou v skupine, poctivo premýšľať, do ktorej vlastnosti investujete získaný bodík. Alebo sa uklikáte k smrti a poctivo sa bavíte. Diablovky alebo ak chcete akčné RPG, v ktorých vidíme hlavného hrdinu väčšinou z izometrického pohľadu (pre čo najlepšiu prehľadnosť) jedna skupina hráčov nenávidí, druhá nekonečne miluje. Nech patríte kamkoľvek, úspech dvojdielneho Diabla od Blizzardu musíte brať na vedomie ako jednu z najznámejších herných sérií. Tretí diel je ale ešte stále nekonečne ďaleko a len modlitby verných fanúšikov nám možno hru vyprosia na rok 2011. A čo dovtedy? Čakanie si rozhodne skrátite pri nenápadnom, no to viac návykovejšom akčnom RPG Torchlight. Vianočný bonbónik.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Vývojársky tím Runic Games vám nemusí nič hovoriť, jeho jadro však tvoria ostrieľaní bardi z Blizzardu. Presne tí, ktorí stáli za prvým Diablom, pracovali i na pokračovaní, neskôr sa odtrhli, aby založili vlastný vývojársky tím (Flagship Studios), s ktorým však neuspeli a veľkolepý projekt (Hellgate: London) stroskotal na prostej a zároveň i sprostej chybe. To, čo funguje vďaka jednoduchosti a prístupnosti, môžete síce prerobiť do zložitejšej podoby, avšak zostáva náročné udržať si rovnakú mieru hrateľnosti. Pekelníci v Londýne sú zaujímavou skúsenosťou, avšak úspech tvorí vždy len a len počet predaných kusov. Krach, slzy a smútok. A potom Runic Games a návrat ku klasike. Tou je práve Torchlight.
Prestaneme chodiť okolo horúcej kaše. Torchlight je diablovka – ale v maximálne možnej miere. Ono, robili ju predsa tí, ktorí za týmto staručkým klikfestom stoja. Dokonca pri úvodných krokoch mestečkom Torchlight má nostalgia tak veľkú silu a ovalí vás poriadnou otcovskou, že sa nebudete vedieť spamätať do konca dobrodružstva. Už len ústredná melódia akoby vypadla z pôvodnej gitarovej z Tristramu. Síce aj vypadla, hudbu robil ten istý chlapík (Matt Uelman), avšak v tomto prípade to nebudeme považovať za kopírovanie, ale omamné objatie spomínanej nostalgie. Na výber máme tri postavy a nech sa volajú akokoľvek, je to bojovník, strelec a mág. Žiadne veľké čachre medzi postavami nečakajte, každá má vlastný strom skillov, rozdeľuje body medzi štyri vlastnosti (sú prosté a práve preto perfektné: jedna zvyšuje silu pri kontaktných súbojoch, druhá presnosť pri streľbe, tretia magické schopnosti a štvrtá je nutná obrana pri atakoch nepriateľa), a celý čas mlátite tisícky potvoriek, z ktorých vypadávajú stovky predmetov (obyčajné, špeciálne, raritné, sety...), popíjate životy z červených flakónkov, mágovia chlemtajú modrú manu a tak ďalej, a tak ďalej, proste to poznať musíte.
Má to aj príbeh, ale sfúkneme ho čo najrýchlejšie. Pod mestečkom Torchlight sa ťaží špeciálna ruda a keďže ju všetci chcú, musí sa ťažiť čo najrýchlejšie, no stalo sa to, čo sa stať nemalo a ľudia sa prekopali až k pekelným mocnostiam, ktoré si tam pokojne trávili predĺžený víkend. A veľmi dobre viete, že ak vás niekto vyruší pri poobednej sieste, nedopadne to nikdy dobre. Našli sa traja hrdinovia – a z nich si vy jedného vyberiete, prijmete úlohy z mestečka, ale v konečnom dôsledku sa len niekam vyberiete, všetko to pozabíjate, z poslednej potvorky vypadne čarovný predmet, ktorý je nutné doniesť k zadávateľovi questu. Čítať tých zopár viet o zápletke v hre nemusíte, o nič neprídete a len to zbytočne zdržuje pri klikaní.
Torchlight je totiž perfektným akčným RPG práve vďaka tomu, že je jednoduché, ľahko pochopiteľné a chytľavé. Základné pravidlá pre stratégiu postáv dokážete okamžite vstrebať. Príjemným plusom je, že strelec nie je obmedzený iba na slabšie dýky, luky a kuše, ale doplnený o strelné zbrane založené na pušnom prachu. Masívne kolty a pušky dodávajú tejto postave skvelé a široké možnosti vo výbere. Skúsenosti vám pribúdajú pomerne rýchlo a obrovská rýchlosť postupu v leveloch postavy vás núti ísť stále ďalej. Nemyslite si však, že by išlo o nerozumné pochodovanie vpred. Ak sa ocitnete v centre boja a presila vás obkľúči, máte tak sekundu dve na to, aby ste sa pozerali na klesajúce životy a nabudúce sa nehnali dopredu po hlave a postupovali obozretne. Proste musíte a kto poľaví, bude zomierať. Výbornou voľbou je možnosť penalizácie: prídete o peniaze a skúsenosti, ale ocitnete sa blízko miesta svojho skonu, trochu si zaplatíte a ožijete na začiatku dungeonu alebo mamonársky všetko odmietnete a začnete putovanie znovu z mestečka. A nezabudnite, je to rýchla akcia, nie však úplne hlúpa. Každý nepriateľ má v univerze Torchlightu zmysel a musíte sa rozhodnúť ako ho zneškodníte.
Dianie sa odohráva výhradne v podzemí. Nevadí to aj napriek očareniu exteriérmi z druhého Diabla. Pamätáte na omamnú púštnu krajinu z Diabla II? Určite áno a hoc nič podobné v Torchlight neuvidíte, ľutovať nebudete. Vygenerované chodbičky pripomínajúce bludisko nerušia prílišnou komplikovanosťou, sú vždy rozsiahle tak akurát a jednotlivé poschodia sa v skupinách tematicky menia. Stačí to a basta. Navyše tá hnusná nostalgia! Ďalším nezanedbateľným bodom k dobru je široká možnosť úpravy postáv: dobre, poznáte to, ale tu si skutočne vyberiete jednu z ciest, po ktorej sa váš hrdina vydá a nabudúce to môžete skúsiť inak. Taktiež dostanete k dispozícii zvieratko. V boji síce príliš pomáha, môžete mu zvoliť tri módy chovania sa a navyše je skvelým pomocníkom: môžete mu poriadne naložiť na chrbát (nepotrebné predmety) a vyslať ho do mesta, nech ich vymení za peniaze. Pomerne obmedzený inventár vás totiž núti neustále si vyberať, čo vyhodíte a čo si necháte. Dôležité je, že vypadnutých predmetov je more. Nie, minimálne tak dve moria a to ešte poriadne slané a veľké, takže keby ste do nich vstúpili, po dvoch krokoch máte namočené... plavky... a proste toho z nepriateľov padá toľko, že po pár minútach vám postavička povie, že má plný batoh a nič viac nevezme. Dobre, desať mečov, štyri štíty, tucet sekier a podobne. No áno, lenže takmer každý predmet sa od toho druhého odlišuj (hoc ikonka predmetu je rovnaká) a čo je chrumkavé, špeciálnych predmetov padá mnoho, premnoho, to s tým morom už poznáte.
Toto sú jednoducho skvelé ingrediencie a pokým ste milovali Diablo a Diablo II (a určite vás bolo viac než päť), zaľúbite sa aj do Torchlight. Nejde o vizuálnu bombu, všetko je vytvorené čo najprostejšie. Aby to, milí koledníci, bežalo aj na slabých počítačoch, kde sa vám Windows načítava minútku, dve a keď kliknete predčasne na ikonku internetového prehliadači i tri až päť. Chápete? Nie? Dobre, vyhrabte si trojročný notebook, nainštalujte Torchlight, zvoľte špeciálne netbookové nastavenie, znížte detaily a všetky tie grafické serepetičky a pôjde vám to! Ha a to je paráda, grafika je totiž roztomilá, na postavičku navešiate kopec predmetov a aj ich na nej vidíte. Tomu sa vraví účelová grafika. Absenciu videí oželiete, chcete predsa klikať. Jedinou chybičkou krásy môže byť občasná neprehľadnosť (to je bežné) a nie najlepšie viditeľný kurzor v mumraji. A občas sa blbo kliká na potvorky. Ale čert to vezmi, keď sa ozve to nádherné –cink– a vy postúpite na novú úroveň, rozdelíte si ďalšie body, veľmi rýchlo zabudnete na maličké nešváry. Niekomu napríklad môže vadiť aj absencia multiplayeru, ale niečo s predponou MMO sa zo sveta Torchlight už chystá.
Nebudeme považovať Torchlight za originálnu a novátorskú hru. Tou nie je. Nechýba jej však nostalgická príťažlivosť, ktorú skombinovala so správnymi prvkami hrateľnosti. A funguje to, ono to fakt funguje. Možno Torchlight nie je lepšou hrou ako Diablo II (čo nie je, ale je nebezpečne blízko kráľa a to sa predsa počíta), ako alternatíva k dobre známemu dielku od Blizzardu je však tým najlepším adeptom na vianočné klikanie. Aby to nebolo málo, je cena nastavená tak, aby ste nefrflali a dlhé hodiny a hodiny a ešte ďalšie hodiny, pretože ešte musíte dokončiť tento quest a potom už predsa dostanete postavičku na ďalšiu úroveň a ešte sú predsa len tri v noci, tak sa pozriete tuto, za roh... eh, aby ste sa bavili. Dvadsať éčok nie je žiadna tragédia a za Torchlight, menší projekt menšej firmičky to stojí. Nenápadná zábava s návykovou hrateľnosťou. No dobre, nie všetci to budete považovať za RPG, ale je to na rozdiel od mnohých veľkých projektov neskutočne hrateľné, zábavné a proste už neotravujte, pretože takto dnes naplánovaných 5 úrovní nezvládnem!
