CAMBRIDGE. Svetoznámy režisér James Cameron situoval dej filmu Avatar na Pandoru, mesiac obrej plynnej planéty. Také svety však môžu byť reálne. Blízke by mohol preskúmať chystaný Webbov kozmický ďalekohľad. V článku pre časopis Astrophysical Journal Letters to konštatovala Lisa Kalteneggerová z Harvardovej univerzity v Cambridge (USA).
V súčasnosti je známych vyše 400 exoplanét. Väčšinou sú to obrie plynné planéty typu nášho Jupitera. Niektoré aj na podobných obežných dráhach, mnohé však obiehajú materskú hviezdu bližšie ako náš Merkúr Slnko. Pre život sú tieto obrie planéty pravdepodobne neobývateľné. Obývateľné by však mohli byť ich mesiace, keby planéta obiehala v "obývateľnej zóne" materskej hviezdy.
Vesmírny život?
Obývateľná zóna je rozpätie obežných dráh, v ktorom by na planetárnom telese zostala kvapalná voda. Bližšie k hviezde by sa vyparila, ďalej od nej zmrzla. Poloha obývateľnej zóny závisí od hmotnosti a svietivosti materskej hviezdy.
"Všetky obrie plynné planéty našej slnečnej sústavy majú mesiace sčasti z hornín. To zvyšuje pravdepodobnosť, že ich majú aj cudzie Jupitery. Niektoré azda s rozmermi Zeme, takže si dokážu udržať atmosféru," povedala Lisa Kalteneggerová.
Od marca 2009 je na orbite misia NASA Kepler, ktorá neobieha Zem, ale "za ňou" okolo Slnka. Má objavovať telesá výrazne menšie ako Jupiter - aj veľké ako Zem. Zvolenou metódou vedcov sú tranzity, prechody telies popred kotúče materských hviezd, ktorú nakrátko nepatrne, avšak merateľne zatienia.
Mesiac porovnateľný so Zemou gravitačne ovplyvní aj pohyb obrej planéty. Podľa toho, či by bol aktuálne "pred", alebo "za" planétou, by zrýchľoval alebo spomaľoval jej pohyb, čo by spôsobilo premenlivosť dĺžky tranzitu. Tá by prezradila prítomnosť mesiaca.
Citlivé prístroje
Dostatočne citlivé astronomické prístroje, napríklad ako pripravovaný Webbov kozmický ďalekohľad, umožnia skúmať na pozadí svetla materskej hviezdy aj atmosféru takého mesiaca, ak bude obiehať svoju planétu dostatočne ďaleko. A v tejto atmosfére dokonca môže hľadať stopy vedúce k životu.
Podľa Lisy Kalteneggerovej by sa atmosféra mesiaca zvlášť dobre skúmala v sústave Alfy Centauri A. Vzdialená je od nás iba 4,37 svetelného roka. Práve Alfa Centauri A "vystupuje" vo filme Avatar.
Alfa Centauri A v súhvezdí Kentaura je hviezda slnečného typu, ktorá tvorí dvojhviezdu s menej hmotnou a chladnejšou Alfou Centauri B a obe dokopy trojhviezdnu sústavu s Proximou Centauri, nám po Slnku druhou najbližšou hviezdou.
Hľadáme správneho trpaslíka
Obývateľné planéty a mesiace sa však môžu ľahšie odhaľovať pri chladných červených trpasličích hviezdach, ktoré napokon tvoria v Mliečnej dráhe väčšinu. Ich obývateľné zóny sú totiž bližšie k hviezde, čo zvyšuje pravdepodobnosť tranzitu.
Na druhej strane by však také planéty mohli uviaznuť vo viazanej rotácii - k hviezde by vždy smerovali tou istou stranou. Na ich privrátenej strane by bolo svetlo a teplo, na odvrátenej iba tma a mráz. V tomto prípade by problém obývateľnosti riešil mesiac planéty, ktorý by obiehal planétu a zachoval si deň i noc.
"Mesiace, ktoré obiehajú obrie plynné exoplanéty, sú azda obývateľné ako rotačne viazané planéty veľkosti Zeme či super-Zeme. Pri postupe k hlavnému cieľu, objavu mimozemského života, by sme na ne nemali zabúdať," uzavrela Lisa Kalteneggerová.
Hlavný zdroj: Rukopis článku Lisy Kalteneggerovej pre Astrophysical Journal Letters; Komuniké Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics zo 17. decembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
