JERUZALEM. Výskum lokality v severnom Izraeli ukázal, že praľudia už státisíce rokov pred vznikom nášho druhu delili svoj obytný priestor na časti určené pre rôzne špecifické činnosti. Strediskom "domácnosti" tak ako neskôr bolo ohnisko.
V časopise Science to napísal dvanásťčlenný medzinárodný tím Naamy Gorenovej-Inbarovej z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Prvou autorkou článku bola jej kolegyňa Nira Alpersonová-Afilová. Popri Izraelčanoch boli v tíme vedci z Nemecka a USA.
Sídlisko praľudí
Naama Gorenová-Inbarová vedie výskum na lokalite Gesher Benot Ya'aqov (Most synov Jakubových) pri Jordáne severne od Genezaretského jazera. Bolo to sídlisko praľudí pod otvoreným nebom, datované do doby pred približne 790-tisíc rokmi. Ľudia tam žili asi 100-tisíc rokov. Pochádzajú odtiaľ aj jedny z najstarších dôkazov používania ohňa. Vzhľadom na uvedený vek ešte nemohlo ísť o Homo sapiens, ale podľa všetkého o človeka vzpriameného (Homo erectus). Kostrové pozostatky, z ktorých by bola jasná identita obyvateľov, sa žiaľ v Gesher Benot Ya'aqov nenašli.
Najnovšia štúdia zhŕňa štatistiku o používaní jednotlivých častí sídliska, založenú na povahe a počte nálezov od kamenných odštiepkov po zvyšky živočíšnej a rastlinnej potravy. Dnešní lovci-zberači majú sídliská a obydlia rozdelené na časti, kde robia rôzne činnosti. To isté sa predpokladá o našom druhu Homo sapiens všeobecne. Aspoň od doby pred asi 100-tisíc rokmi, z ktorej sú prvé kultúrne artefakty spájané s mentálnou vyspelosťou.
Musel to byť Homo sapiens?
Kým najstaršie známe fosílie Homo sapiens majú asi 200-tisíc rokov, najstaršie známe fosílie ľudského rodu Homo vyše dva milióny rokov. Naozaj delenie sídlisk na časti vyžadovalo až mentálnu vyspelosť Homo sapiens? Nebolo potrebné plánovanie a organizovanie znakom všeobecnej ľudskosti, zosobnenej už skoršími zástupcami rodu Homo?
Zdá sa, že bližšie k pravde je predsa len druhá z týchto možností. Rozloženie nálezov z Gesher Benot Ya'aqov totiž ukazuje, že praľudia si delili obytné priestory na časti pre špecifické činnosti už najmenej pred tými 790-tisíc rokmi.
Lokalita Gesher Benot Ya'aqov je dnes na brehu rieky Jordán, ktorá sa veľmi nelíši od väčšieho potoka. V minulosti však bývala na brehu jazera. Vedci tam okrem obhorených a neobhorených zlomkov pazúrika našli aj zvyšky čadičových a vápencových nástrojov, úlomky krabích pancierov, rybie a zvieracie kosti a zvyšky semien, plodov, zŕn a dreva.
Špecifické miesta
Jednotlivé typy nálezov sa sústreďovali na špecifických miestach sídliska. Najviac na severozápade a na juhovýchode, kde bolo aj ohnisko.
Na týchto dvoch miestach sa spracovával pazúrik, používali nástroje a pripravovalo aj konzumovalo jedlo. Strediskom bolo ohnisko. Štiepal sa tam pazúrik a okolo boli zvyšky jedla. Našla sa pri ňom aj väčšina čadičových a vápencových nástrojov a obhorených zlomkov pazúrika. Väčšina neobhorených bola naopak na severozápade, kde sa aj pazúrik prevažne štiepal. Okrem toho sa tam dosť pracovalo s rybami a so sekacími nástrojmi.
Prierazné nástroje a kamene s jamkami poukazujú na spracovávanie orechov, zrejme aj pomocou ohňa, ako to robia dnešní lovci-zberači.
Zdroj: Science z 18.12.2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
