Kravčík: Boj o Zem sa mení na biznis

Rozpačitý výsledok summitu v Kodani dáva šancu dohodnúť sa na účinnejších riešeniach, tvrdí pre SME Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

Michal Kravčík, (1956) vyštudoval odbor vodné stavby a vodné hospodárstvo na SVŠT v Bratislave. Pracoval na Ústave hydrológie a hydrauliky a Ústave ekológie Slovenskej akadémie vied. Je zakladateľom mimovládnej organizácie Ľudia a voda, nositeľom viacerýc(Zdroj: FOTO PRE SME - TOMÁŠ JESENSKÝ)

Rozpačitý výsledok summitu v Kodani dáva šancu dohodnúť sa na účinnejších riešeniach, tvrdí pre SME jeden z jeho priamych účastníkov - Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

Kodanskému summitu hrozilo totálne fiasko. Nakoniec sa lídri dohodli, že sa dohodnú. Výsledkom je nemastná - neslaná zmluva o znižovaní emisií oxidu uhličitého a finančnej pomoci rozvojovým krajinám, ktorá však pre nikoho nie je záväzná. Čo si o tom myslíte?

„Možno to vyznie kacírsky, ale som rád, že účastníci summitu sa záväzne na ničom nedohodli."

Dôvod?

„Myslím si, že takto vzniká priestor na širšiu diskusiu o príčinách globálneho otepľovania. Na summite sa krútila reč zväčša o emisiách oxidu uhličitého ako o hlavnej príčine klimatických zmien. A ja nie som presvedčený, že globálnemu otepľovaniu môžeme zabrániť ich znižovaním."

Prekvapil vás niečím summit?

„Mám pocit, že boj ľudstva za záchranu Zeme sa zvrháva na veľký biznis so všetkým, čo k nemu patrí. Aj v Kodani to bol skôr súboj rôznych záujmových skupín o veľké peniaze. Keď sme napríklad robili na projekte zadržiavania dažďovej vody v Tichom Potoku, istý vplyvný človek mi povedal: Bolo to príliš lacné riešenie, aby si našiel podporu."

Je to teda viac o peniazoch, ako o klimatických zmenách?

„V Kodani bolo na môj vkus až príliš cítiť lobbing silných technologických inovátorov, ktorí ponúkajú nové a nesmierne drahé riešenia, ale aj skorumpovaných afrických vládcov, ktorým ide skôr o čo najväčší mešec pre ich krajiny. Mal som pocit, že otvorená diskusia o podstate problému a o možnostiach minimalizovania jeho dôsledkov bola v úzadí. Aj preto som rád, že k žiadnej zásadnej dohode nedošlo. Platnosť Kjótskeho protokolu (globálna iniciatíva proti klimatickým zmenám platná od 14. februára 2005 - poznámka autora) sa končí v roku 2012. Dovtedy žije šanca dohodnúť sa na účinných a pritom relatívne lacných riešeniach, ktoré by pomohli čeliť hrozbám globálneho otepľovania. Pretože znižovanie emisií oxidu uhličitého nie je samospasiteľné."

Podľa vašej teórie hlavnou príčinou rastu teploty na Zemi, a tým stále častejších živelných pohrôm, je úbytok vody v krajine. Čím to máte podložené?

„Podľa nášho názoru stabilitu či nestabilitu klímy najviac ovplyvňuje voda, jej množstvo v krajine a v ovzduší, vo vodnom cykle. Sme presvedčení, že práve zadržiavaním dažďovej vody v krajine a obnovením narušených vodných cyklov dokážeme oveľa efektívnejšie, lacnejšie a rýchlejšie zmierniť stále extrémnejšie prejavy klimatických zmien na Zemi a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. V spolupráci s viacerými odborníkmi sme vypracovali takzvanú novú vodnú paradigmu, ktorá obsahuje množstvo vedecky podložených dôkazov, podľa ktorých úbytok vody v malom vodnom cykle má evidentný vplyv na rast extrémov počasia."

Popierate teda negatívnu úlohu zvýšených koncentrácií oxidu uhličitého na klímu?

„Skleníkové plyny v atmosfére, ktorá vytvára akýsi ochranný obal Zeme, majú kľúčový význam pre stabilitu klímy. Zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého môže zohrávať negatívnu úlohu pri globálnom otepľovaní, ale nepreceňoval by som ju. Faktom je, že obrovský úbytok lesov, ktoré sú fabrikou na spracovanie oxidu uhličitého, narušil aj takzvaný uhlíkový cyklus. Oveľa dôležitejšia pre ochrannú funkciu atmosféry je však prítomnosť vody v atmosfére v plynnom skupenstve. Dostatok vody v krajine má zase zásadný vplyv na jej výpar, pri ktorom sa spotrebováva obrovské množstvo solárnej energie. Vo vysušenej či odvodnenej krajine sa slnečná energia premení na citeľné teplo, ktoré atmosféru zohrieva. Tým sa menia aj toky a energie v atmosfére. To spôsobuje rast extrémnych prejavov v počasí. Žiaľ, zatiaľ sa o tom hovorí málo aj v odborných kruhoch. V princípe vodný cyklus je akýmsi chladičom Zeme i stabilizátorom počasia. Pokiaľ nefunguje, začne sa planéta prehrievať a meniť klímu."

Stále väčšia skupina odborníkov i laikov sa prikláňa k názoru, že klimatické zmeny na Zemi sú prirodzeným dôsledkom vývoja, že teória o globálnom otepľovaní je buď vedecký omyl, alebo dokonca podvod, označili ju za ľavicovú agendu . Aj vás obvinili z komunistickej propagandy. Ako to vnímate?

„Mám pocit, že niektorým ľuďom tieto teórie z rôznych dôvodov nevyhovujú, preto sa ich autorov snažia nálepkovať a politicky zdiskreditovať. Pritom ide o problém, ktorý sa týka každého človeka bez rozdielu rasy, náboženského vyznania, sociálneho zaradenia či straníckej príslušnosti. Väčšinou sa k tomu uchyľujú tí, ktorým chýbajú argumenty. Klimatická zmena a jej dôsledky nie sú výmysel. Situácia je vážna a z roka na rok sa zhoršuje. Dôkazov je viac ako dosť."

O čom hovoril Kravčík v Kodani? Čítajte na jeho blogu

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 152
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 888
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 148
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 433
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 710
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 504
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 187
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 699
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 404
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 674

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop