SME

Kravčík: Boj o Zem sa mení na biznis

Rozpačitý výsledok summitu v Kodani dáva šancu dohodnúť sa na účinnejších riešeniach, tvrdí pre SME Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

Michal Kravčík, (1956) vyštudoval odbor vodné stavby a vodné hospodárstvo na SVŠT v Bratislave. Pracoval na Ústave hydrológie a hydrauliky a Ústave ekológie Slovenskej akadémie vied. Je zakladateľom mimovládnej organizácie Ľudia a voda, nositeľom viacerýcMichal Kravčík, (1956) vyštudoval odbor vodné stavby a vodné hospodárstvo na SVŠT v Bratislave. Pracoval na Ústave hydrológie a hydrauliky a Ústave ekológie Slovenskej akadémie vied. Je zakladateľom mimovládnej organizácie Ľudia a voda, nositeľom viacerýc (Zdroj: FOTO PRE SME - TOMÁŠ JESENSKÝ)

Rozpačitý výsledok summitu v Kodani dáva šancu dohodnúť sa na účinnejších riešeniach, tvrdí pre SME jeden z jeho priamych účastníkov - Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

Kodanskému summitu hrozilo totálne fiasko. Nakoniec sa lídri dohodli, že sa dohodnú. Výsledkom je nemastná - neslaná zmluva o znižovaní emisií oxidu uhličitého a finančnej pomoci rozvojovým krajinám, ktorá však pre nikoho nie je záväzná. Čo si o tom myslíte?

„Možno to vyznie kacírsky, ale som rád, že účastníci summitu sa záväzne na ničom nedohodli."

Dôvod?

„Myslím si, že takto vzniká priestor na širšiu diskusiu o príčinách globálneho otepľovania. Na summite sa krútila reč zväčša o emisiách oxidu uhličitého ako o hlavnej príčine klimatických zmien. A ja nie som presvedčený, že globálnemu otepľovaniu môžeme zabrániť ich znižovaním."

Prekvapil vás niečím summit?

„Mám pocit, že boj ľudstva za záchranu Zeme sa zvrháva na veľký biznis so všetkým, čo k nemu patrí. Aj v Kodani to bol skôr súboj rôznych záujmových skupín o veľké peniaze. Keď sme napríklad robili na projekte zadržiavania dažďovej vody v Tichom Potoku, istý vplyvný človek mi povedal: Bolo to príliš lacné riešenie, aby si našiel podporu."

Je to teda viac o peniazoch, ako o klimatických zmenách?

„V Kodani bolo na môj vkus až príliš cítiť lobbing silných technologických inovátorov, ktorí ponúkajú nové a nesmierne drahé riešenia, ale aj skorumpovaných afrických vládcov, ktorým ide skôr o čo najväčší mešec pre ich krajiny. Mal som pocit, že otvorená diskusia o podstate problému a o možnostiach minimalizovania jeho dôsledkov bola v úzadí. Aj preto som rád, že k žiadnej zásadnej dohode nedošlo. Platnosť Kjótskeho protokolu (globálna iniciatíva proti klimatickým zmenám platná od 14. februára 2005 - poznámka autora) sa končí v roku 2012. Dovtedy žije šanca dohodnúť sa na účinných a pritom relatívne lacných riešeniach, ktoré by pomohli čeliť hrozbám globálneho otepľovania. Pretože znižovanie emisií oxidu uhličitého nie je samospasiteľné."

Podľa vašej teórie hlavnou príčinou rastu teploty na Zemi, a tým stále častejších živelných pohrôm, je úbytok vody v krajine. Čím to máte podložené?

„Podľa nášho názoru stabilitu či nestabilitu klímy najviac ovplyvňuje voda, jej množstvo v krajine a v ovzduší, vo vodnom cykle. Sme presvedčení, že práve zadržiavaním dažďovej vody v krajine a obnovením narušených vodných cyklov dokážeme oveľa efektívnejšie, lacnejšie a rýchlejšie zmierniť stále extrémnejšie prejavy klimatických zmien na Zemi a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. V spolupráci s viacerými odborníkmi sme vypracovali takzvanú novú vodnú paradigmu, ktorá obsahuje množstvo vedecky podložených dôkazov, podľa ktorých úbytok vody v malom vodnom cykle má evidentný vplyv na rast extrémov počasia."

Popierate teda negatívnu úlohu zvýšených koncentrácií oxidu uhličitého na klímu?

„Skleníkové plyny v atmosfére, ktorá vytvára akýsi ochranný obal Zeme, majú kľúčový význam pre stabilitu klímy. Zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého môže zohrávať negatívnu úlohu pri globálnom otepľovaní, ale nepreceňoval by som ju. Faktom je, že obrovský úbytok lesov, ktoré sú fabrikou na spracovanie oxidu uhličitého, narušil aj takzvaný uhlíkový cyklus. Oveľa dôležitejšia pre ochrannú funkciu atmosféry je však prítomnosť vody v atmosfére v plynnom skupenstve. Dostatok vody v krajine má zase zásadný vplyv na jej výpar, pri ktorom sa spotrebováva obrovské množstvo solárnej energie. Vo vysušenej či odvodnenej krajine sa slnečná energia premení na citeľné teplo, ktoré atmosféru zohrieva. Tým sa menia aj toky a energie v atmosfére. To spôsobuje rast extrémnych prejavov v počasí. Žiaľ, zatiaľ sa o tom hovorí málo aj v odborných kruhoch. V princípe vodný cyklus je akýmsi chladičom Zeme i stabilizátorom počasia. Pokiaľ nefunguje, začne sa planéta prehrievať a meniť klímu."

Stále väčšia skupina odborníkov i laikov sa prikláňa k názoru, že klimatické zmeny na Zemi sú prirodzeným dôsledkom vývoja, že teória o globálnom otepľovaní je buď vedecký omyl, alebo dokonca podvod, označili ju za ľavicovú agendu . Aj vás obvinili z komunistickej propagandy. Ako to vnímate?

„Mám pocit, že niektorým ľuďom tieto teórie z rôznych dôvodov nevyhovujú, preto sa ich autorov snažia nálepkovať a politicky zdiskreditovať. Pritom ide o problém, ktorý sa týka každého človeka bez rozdielu rasy, náboženského vyznania, sociálneho zaradenia či straníckej príslušnosti. Väčšinou sa k tomu uchyľujú tí, ktorým chýbajú argumenty. Klimatická zmena a jej dôsledky nie sú výmysel. Situácia je vážna a z roka na rok sa zhoršuje. Dôkazov je viac ako dosť."

O čom hovoril Kravčík v Kodani? Čítajte na jeho blogu

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu