KODAŇ, BRATISLAVA. Žiadne záväzky, len politická deklarácia, s ktorou navyše nesúhlasili všetky zúčastnené krajiny. S takýmto výsledkom sa cez víkend skončil summit OSN o klimatických zmenách v Kodani.
Všetko o klimatickom summite v Kodani. KLIKNITE
Účastníci navyše hovoria o zmätkoch, ktoré rokovania sprevádzali. Návrhy konečnej dohody sa neustále menili. Definitívnu verziu na poslednú chvíľu vypracovali lídri Spojených štátov, Číny, Indie, Brazílie a Juhoafrickej republiky. Zo 192 krajín sa nakoniec pod dohodu podpísalo len 27. Ostatní ju „zobrali do úvahy".
Bohatí hovoria o úspechuDohodu teda OSN neprijala, na to by totiž potrebovala jednomyseľný súhlas všetkých zúčastnených krajín.
Zdĺhavé spory medzi chudobnými a bohatými účastníkmi spôsobili, že v záverečnom texte nie je prakticky nič z predošlých ambicióznych cieľov.
Signatári sa budú snažiť udržať otepľovanie pod hranicou dva stupne Celzia, nepíšu však nič o opatreniach. Vypadol aj záväzok na zníženie emisií skleníkových plynov o 80 percent do roku 2050.
Chudobné krajiny dostanú v najbližších troch rokoch na vyrovnanie s následkami otepľovania 30 miliárd dolárov a od roku 2020 budú ročne dostávať sto miliárd.
Kodanské fiaskoZávery ekologického fóra
kodanský summit sa skončil prakticky bez výsledku. Konečný text dohody nepodpísali všetci účastníci a nie je ani právne záväzný,
konkrétne ciele v texte nie sú podľa kritikov dostatočne ambiciózne,
treba nájsť iný spôsob spoločného postupu, hovoria aktivisti,
signatári tvrdia, že dohoda je prvým krokom a dá sa na nej stavať pri rokovaniach v budúcnosti.
Kritici upozorňujú, že politici v záverečnej deklarácii neriešia boj proti klimatickým zmenám a zameriavajú sa len na zmiernenie dôsledkov, ani to nie dostatočne .
Bohaté krajiny hovoria o posune a významnej dohode, chudobné o fiasku. „Ide o najhorší posun v rokovaniach o klimatických zmenách v histórii.
Napĺňa tie najnižšie možné ambície, aké môžete mať," povedal Stanislaus Di-Aping, ktorý zastupoval skupinu G77 združujúcu 130 rozvojových krajín.
Nezhody na summite dokumentuje aj fakt, že sa neuskutočnilo tradičné spoločné fotenie lídrov zúčastnených krajín.
Nespokojní sú aj ekológovia. Dohode vyčítajú najmä to, že v nej chýbajú právne záväzky. John Sauven z Greenpeace označil Kodaň za „miesto trestného činu, z ktorého vinníci utekajú na letisko".
Zároveň vyhlásil, že riešenie tejto problematiky potrebuje úplne inú podobu, ako politici ukázali v Kodani.
Zmenu prístupu odporúča aj dánsky klimatológ Bjorn Lomborg, Tvrdí, že znižovanie emisií nie je schodnou cestou, čo podľa neho dokázalo aj kodanské stretnutie.
„Mali by sme nájsť odvahu povedať, že toto je nesprávna cesta. Je čas prijať novú stratégiu," povedal podľa Daily Telegraph Lomborg, ktorý navrhuje, aby sa namiesto znižovania emisií ľudstvo sústredilo na minimalizovanie následkov otepľovania.
Americký prezident Barack Obama napriek kritike zmluvu označil za „základ pre medzinárodnú akciu v ďalších rokoch".
Práve od Obamovho príchodu sa pritom očakával kľúčový prelom v rokovaniach. K dohode síce prispel, no aj tak mnohých sklamal. „Nebolo to jeho najlepšie predstavenie. Možno Kodaň nie je práve jeho mestom," povedal pre Daily Telegraph nemenovaný člen prezidentovej delegácie.
Svojou poznámkou narážal na nedávny Obamov neúspech, keď sa mu rovnako v Kodani nepodarilo presvedčiť Medzinárodný olympijský výbor, aby pridelil olympiádu Chicagu.
Ďalšia šanca o rokSvetoví politici budú mať budúci rok ďalšiu šancu dokázať, že to s bojom proti klimatickým zmenám myslia vážne. O pol roka sa ďalší summit uskutoční v nemeckom Bonne, výsledky by malo koncom roka 2010 priniesť stretnutie v Mexiku.
Šéf OSN Pan Ki-mun už vyhlásil, že zmluva by sa mala stať záväznou v priebehu budúceho roka. Rastú však aj obavy z toho, že pôjde o len ďalšie nákladné stretnutia politikov bez reálneho efektu.
Na protest blokovali austrálsky prístav
Priama akcia, s týmto heslom zareagovali austrálski aktivisti na výsledky summitu v Kodani. Polícia zatýkala.
SYDNEY, BRATISLAVA. Ľudia priviazaní ku koľajniciam, visiaci z mosta, či lezúci na vlaky. Takto vyzeral včera prístav v austrálskom Newcastli, odkiaľ sa vyváža najmä uhlie.
Aktivisti zo skupiny Rising Tide sa týmto spôsobom rozhodli protestovať proti neúspechu kodanského summitu o klimatických zmenách. „Strácame vieru, že nás naši lídri vyvedú z tejto krízy," povedal podľa agentúry Reuters hovorca tejto skupiny Steve Phillips.
Aktivistom sa podarilo zastaviť prevádzku prístavu na šesť hodín, potom ich polícia začala zatýkať. Za mrežami sa ocitlo 23 členov skupiny.
Austrália je najväčším vývozcom uhlia na svete, aj preto sa aktivisti zamerali na tento prístav. Práve predaj uhlia totiž podľa Phillipsa predstavuje „najväčší príspevok Austrálie ku globálnemu otepľovaniu".
(mak)
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
