AMES. V článku pre časopis American Journal of Physical Anthropology to online uverejnili Jill Pruetzová z Iowskej štátnej univerzity v Ames a Thomas LaDuke z Eaststroudsburgskej univerzity v štáte Pensylvánia.
Jill Pruetzovú vlani prijali do prestížneho výberu vedcov priamo podporovaných Národnou zemepisnou spoločnosťou v USA, ktorá vydáva časopis National Geographic a prevádzkuje rovnomenný televízny kanál. Dôvodom bol jej dlhodobý terénny výskum šimpanzov učenlivých západoafrických (poddruh Pan troglodytes verus) v senegalskom Fongoli. Celkom nedávno napríklad zistila, že využívajú pri love poloopíc akési oštepy.
Reakcia na požiar
Šimpanzy obývajú územie na hranici savany a pralesa. V období sucha tam ľudia zakladajú požiare kvôli získavaniu pôdy a uľahčeniu lovu. Reakciu zvierat na požiar Jill Pruetzová sledovala s kolegom na dvoch miestach - v rokline Djendji v marci 2006 a pri potoku Kerouani v apríli 2006.
Prekvapivo sa správali predvídavo, nie obyčajnou reakciou na okamžitú hrozbu. Neprejavovali stres ani strach. Keď sa oheň priblížil, obišli ho. "Bolo to na konci obdobia sucha, stromy sa zapaľovali ako zápalky a horeli naozaj rýchlo. Šimpanzy to však brali pokojne. Určite oveľa pokojnejšie ako ja," povedala Jill Pruetzová.
"Prejavili sa ako experti na predpovede, kam sa oheň bude šíriť. Tiež som to do istej miery dokázala predpovedať, no keby záležalo iba na mne, odišla by som. Raz som sa dokonca musela pretlačiť pomedzi nich, lebo som cítila horúčavu ohňa, ktorý bol na mojej strane a už som ju nemohla zniesť," pokračovala.
Podľa odbornej literatúry požiare lesa či savany u iných zvierat, napríklad slonov, vyvolávajú silný stres a neraz im spôsobujú vysokú úmrtnosť.
Tri štádiá
Ľudia využívajú oheň vďaka zvládnutiu troch poznávacích štádií. Najskôr si treba vytvoriť pojem ohňa a pochopiť jeho správanie v rôznych podmienkach.,Len tak sa dá predpovedať jeho šírenie a zdržiavať sa v jeho blízkosti. Neskôr sa naučiť oheň ovládať, zadržiavať ho, regulovať pridávaním či uberaním paliva a dokázať ho uhasiť. Nakoniec, vedieť zapáliť oheň.
Šimpanzy sú v prvom štádiu, nevyhnutnom pre nasledujúce. Jill Pruetzová však neočakáva, že sa v dohľadnej dobe dostanú až do tretieho, aspoň nie bez pomoci.
"Myslím, že by sa dokázali učiť, aj keď by im mohla robiť ťažkosti ich nedostatočná zručnosť pri manipulácii s predmetmi. Neviem si predstaviť, že by niekedy zapaľovali oheň, no azda by ho dokázali ovládať, čiže prejsť do druhého štádia," vysvetlila.
Oheň je moc
Šimpanzy si dobre uvedomujú moc ohňa. "Všade pestujú to, čo ich slávna terénna výskumníčka Jane Goodallová nazvala dažďový tanec. Ide o predvádzanie sa veľkých samcov, aby ukázali dominantnosť. Samce sa síce z radu dôvodov predvádzajú stále, no najmä keď sa blíži silná búrka.
Keď som bola s jednou z predmetných skupín fongolijských šimpanzov, dominantný samec urobil to isté, ale voči požiaru, takže to volám ohňový tanec," doplnila. Jill Pruetzová pri ohňovom tanci zaznamenala šimpanzie hlasové prejavy, aké nepočula nikdy predtým ani potom.
"Ak šimpanzy chápu požiare a dokážu predpovedať ich šírenie, možno práve táto schopnosť umožnila niektorým veľmi skorým dvojnohým ľudoopom (ľudským prapredkom), aby v konečnom dôsledku ovládli oheň," uzavrela.
Zdroje: Americal Journal of Physical Anthropology online z 18. 12. 2009. Komuniké Iowa State University zo 17. 12. 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
