Posledný deň klimastretnutia môže výrazne ovplyvniť príchod amerického a ruského prezidenta.
KODAŇ. Vyplýva to z predbežného návrhu deklarácie klimatického summitu OSN, o ktorom informovali zdroje v Kodani.
Dva nemenované zdroje citované agentúrou Reuters uviedli, že podľa návrhu by bohaté krajiny prisľúbili do roku 2020 rozvojovým štátom 100 miliárd dolárov ročne, aby im pomohli prispôsobiť sa klimatickým zmenám.
Návrh predstavený dánskymi hostiteľmi rokovaní dostali delegáti 26 vplyvných krajín, ktorých lídri ho posúdia v priebehu dňa. Text sa stále môže zmeniť a v momentálnej podobe nespomína ciele znižovania emisií skleníkových plynov pre industrializované krajiny.
Stretne sa Obama s Medvedevom
Americký prezident Barack Obama a ruský prezident Dmitrij Medvedev by sa mohli v piatok v Kodani v princípe dohodnúť na znížení počtu jadrových zbraní. Po takejto predbežnej dohode by vyjednávači oboch krajín dali v najbližších dňoch konečnú podobu samotnému novému dohovoru. Uviedol to vysokopostavený americký predstaviteľ citovaný agentúrou Reuters.
Washington a Moskva sa stále snažia vyriešiť niekoľko zásadných rozporov, preto je podľa zdroja len malá nádej na to, že prezidenti budú môcť podpísať hotovú dohodu na stretnutí popri klimatickom summite OSN v dánskej metropole.
Nie je však isté, či kodanská schôdzka lídrov prinesie predbežnú dohodu vzhľadom na nedávne známky napätia v americko-ruských rokovaniach v Ženeve, ktoré sa objavili napriek tom, že Biely dom zdôrazňoval dosahovanie "dobrého pokroku".
Skeptickí Rusi
Nová dohoda má nahradiť Zmluvu o obmedzení strategických zbraní (START I) z roku 1991, ktorej účinnosť sa oficiálne skončila 5. decembra. Objavili sa úvahy o možnom podpise dohody v Kodani, kde sa dnes na summite OSN o klimatických zmenách stretne Obama s Medvedevom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to však vo štvrtok označil za nepravdepodobné vzhľadom na potrebu ďalších rokovaní. Hovorca Bieleho domu vyhlásil, že Moskva a Washington budú o novej zmluve rokovať, "kým sa nám to nepodarí".
Čína, India a Brazília by nemali mať výnimku
WASHINGTON. Väčšina obyvateľov krajín s kľúčovými ekonomikami sveta je toho názoru, že rýchlo rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, India a Brazília musia znížiť emisie zároveň s rozvinutými ekonomikami, a nie neskôr. S výnimkou Číny je toho názoru viac než polovica obyvateľov dotknutých krajín. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu verejnej mienky americkej Agentúry Gallup.
Najsilnejší je tento názor v Spojených štátoch amerických, kde sa až 75 percent respondentov vyslovilo za znižovanie emisií vo všetkých krajinách naraz. Podobne je na tom aj Nemecko (68 percent) a Japonsko (66 percent). V Rusku s takýmto postupom súhlasí 60 percent obyvateľov a v Brazílii 55 percent. Iba 44 percent Číňanov presadzuje spoločné termíny, pričom 26 percent si myslí, že v prvej fáze by mali emisie znižovať iba rozvinuté krajiny ako USA, Nemecko a Japonsko.
Obyvatelia šiestich skúmaných krajín sa zhodujú na tom, že ich vlády nerobia dostatok pre zníženie škodlivých emisií motorových vozidiel a výrobných podnikov. Výrazne najnespokojnejší sú Rusi, spomedzi ktorých si iba deväť percent myslí, že aktivity vlády sú dostačujúce. Naopak relatívne najspokojnejší sú Nemci, keďže až 49 percentám z nich postačuje súčasné vládne riešenie problémov s emisiami spôsobujúcimi globálne otepľovanie.
Prieskum sa realizoval v šiestich krajinách na vzorke dospelých so záujmom a znalosťou problematiky globálneho otepľovania. Štandardná odchýlka zozbieraných dát sa pohybuje od 2,8 percenta v Číne do 5,5 percenta v USA.tasr
