Najdôležitejšie vo vede (10 udalostí roka podľa Science)

Rok 2009 bol pre vedu úspešným a vybrať desiatku naj je relatívne ťažké. Tradičný výročný rebríček však ponúka prestížny magazín Science.

WASHINGTON, BRATISLAVA. Týždenník Science uverejnil svoj tradičný rebríček desiatich najvýznamnejších vedeckých výsledkov uplynulého roka. Prinášame ho čitateľom veda.sme.sk.

Rok Ardi

V roku 2009 je najvýznamnejším vedeckým objavom nález kostry ľudského prapredka spred 4,4 miliónov rokov. Vedci ju familiárne nazvali Ardi.

Po kliknutí infograf zväčšíte.

Ardi, žena ardipiteka z druhu Ardipithecus ramidus. Je článkom na ceste od nášho spoločného predka so šimpanzmi k australopitekom a napokon k ľudskému rodu Homo. Časopis o nej prvý raz napísal 2. októbra 2009 a vyšlo v ňom dokopy 11 článkov o špecifických stránkach tohto objavu.

"Výskum tohto ardipiteka mení spôsob, akým rozmýšľame o skorej evolúcii človeka a predstavuje vyvrcholenie 15-ročnej usilovnej spolupráce 47 vedcov rôznych odborností z deviatich krajín. Tí podrobne analyzovali 150-tisíc vzoriek zvyškov zvierat a rastlín," napísal v úvodníku šéfredaktor Science, biológ Bruce Alberts.

Vesmír a voda

Ďalších deväť výsledkov z rebríčka redakcia Science uviedla ako zvyčajne bez presne určeného poradia. Môžeme ich však rozdeliť na tri skupiny: výsledky, ktoré sa týkajú vesmíru, fyziky a biomedicíny či biológie.

Prvú skupinu otvárajú pozorovania predtým neznámej triedy pulzarov. Tieto exotické vesmírne objekty vysielajú do priestoru vysokoenergetické žiarenie gama. Pulzary pritom sú silne zmagnetizované a rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy, teda superhusté zvyšky jadier hmotných hviezd.

Pulzary vysielajú do vesmíru vysokoenergetické žiarenie.

Vedci pulzary objavili vďaka detektorom na palube satelitu Fermi, ktorý v júni 2008 vypustila americká NASA.

Dôležitým bol aj objav vodnej pary a ľadu blízko južného pólu Mesiaca sondou LCROSS. Tá sledovala materiál z mesačného povrchu, ktorý zvíril riadený dopad posledného stupňa rakety.

Skupinu uzatvára oprava Hubblovho kozmického ďalekohľadu astronautmi z raketoplánu. Nainštalované prístroje a systémy zvýšili jeho citlivosť i predĺžili životnosť.

Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Laser a nové materiály

Fyzikálnu trojicu objavov otvára LCLS, prvý röntgenový laser na svete. Postavili ho v Stanfordskom národnom urýchľovačovom stredisku v Spojených štátoch. Vedcom umožní sledovať priebeh chemických reakcií a ovplyvňovať elektrónovú štruktúru materiálov.

LCLS laser.

Ďalším je výskum grafénov, elektricky vodivých fólií atómov uhlíka, ktorý viedol k prvým pokusným elektronickým zariadeniam.

Uzatvárajú ju pokusy so zvláštnymi kryštalickými materiálmi z kategórie spinových ľadov. Fyzici v nich vytvorili magnetické vlnky, ktoré zodpovedajú predpovedaným magnetickým monopólom - časticiam, ktoré majú iba jeden magnetický pól.

Rastliny a medicína

Poslednú skupinu ocenených výskumov tvoria dva biomedicínske a jeden botanický objav. Ukázalo sa, že výlučok istej baktérie z bahna na Veľkonočnom ostrove - ktorý sa odborne nazýva rapamycín - predlžuje život. Zatiaľ iba pokusným myšiam, no aj keď sa im začal podávať aj v pokročilom veku.

Plastický model viazania rapamycínu.

Rapamycín sa pritom predpisuje pri rakovine obličiek i ako prostriedok, ktorý zmierňuje imunitné problémy po transplantáciách. Bohužiaľ však tlmí imunitný systém, takže sa sotva stane elixírom mladosti.

Science tento rok ocenil aj génovú liečbu. Bola to priama oprava zle fungujúcich buniek zásahom do ich DNA. Vedci a lekári dosiahli sľubné výsledky pri Leberovej kongenitálnej amauróze, čo je typ dedičnej slepoty. Úspešní však boli aj pri adrenoleukodystrofii, súvisiacej s chromozómom X. Tá je zase smrteľná mozgová porucha, ktorá postihuje chlapcov. Napokon sa im darilo aj pri vážnej kombinovanej imunitnej nedostatočnosti.

Poslednú skupinu uzatvára určenie štruktúry 14 bielkovín PYR/PYL/RCAR. Tieto bielkoviny fungujú ako receptory kyseliny abscisovej, hormónu, ktorý pomáha rastlinám prežiť v krízových podmienkach. Lepšie poznanie takýchto látok otvára cestu k lepšej ochrane rastlín pred suchom.

Štruktúra bielkoviny vymodelovaná v 3D.

Mohli by sme tak zvýšiť úrodnosť polí, ale aj pestovať rastliny na pre dosiaľ nevyhovujúcich miestach.

Časopis Science vychádza v USA od roku 1880. Pri jeho zrode stáli aj Thomas Alva Edison a Alexander Graham Bell. Od konca 19. storočia je členským časopisom Amerického združenia pre pokrok vedy (American Association for the Advancement of Science, AAAS), založeného v roku 1848, ktoré teraz pôsobí medzinárodne ako najväčšia vedecká organizácia na svete. Do Science prispievali bádatelia ako fyzik Albert Einstein, astronóm Edwin Hubble a genetik Thomas Hunt Morgan. Science a takisto týždenník Nature, vydávaný vo Veľkej Británii, predstavujú celosvetovo najprestížnejšie vedecké časopisy.

FOTO - NASA/JPL, STANFORD, WIKIMEDIA

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 128
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 526
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 328
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 085
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 091
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 214
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 090
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 912
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 069
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 994

Téma: Najdôležitejšie udalosti roka


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop