Najdôležitejšie vo vede (10 udalostí roka podľa Science)

Rok 2009 bol pre vedu úspešným a vybrať desiatku naj je relatívne ťažké. Tradičný výročný rebríček však ponúka prestížny magazín Science.

WASHINGTON, BRATISLAVA. Týždenník Science uverejnil svoj tradičný rebríček desiatich najvýznamnejších vedeckých výsledkov uplynulého roka. Prinášame ho čitateľom veda.sme.sk.

Rok Ardi

V roku 2009 je najvýznamnejším vedeckým objavom nález kostry ľudského prapredka spred 4,4 miliónov rokov. Vedci ju familiárne nazvali Ardi.

Po kliknutí infograf zväčšíte.

Ardi, žena ardipiteka z druhu Ardipithecus ramidus. Je článkom na ceste od nášho spoločného predka so šimpanzmi k australopitekom a napokon k ľudskému rodu Homo. Časopis o nej prvý raz napísal 2. októbra 2009 a vyšlo v ňom dokopy 11 článkov o špecifických stránkach tohto objavu.

"Výskum tohto ardipiteka mení spôsob, akým rozmýšľame o skorej evolúcii človeka a predstavuje vyvrcholenie 15-ročnej usilovnej spolupráce 47 vedcov rôznych odborností z deviatich krajín. Tí podrobne analyzovali 150-tisíc vzoriek zvyškov zvierat a rastlín," napísal v úvodníku šéfredaktor Science, biológ Bruce Alberts.

Vesmír a voda

Ďalších deväť výsledkov z rebríčka redakcia Science uviedla ako zvyčajne bez presne určeného poradia. Môžeme ich však rozdeliť na tri skupiny: výsledky, ktoré sa týkajú vesmíru, fyziky a biomedicíny či biológie.

Prvú skupinu otvárajú pozorovania predtým neznámej triedy pulzarov. Tieto exotické vesmírne objekty vysielajú do priestoru vysokoenergetické žiarenie gama. Pulzary pritom sú silne zmagnetizované a rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy, teda superhusté zvyšky jadier hmotných hviezd.

Pulzary vysielajú do vesmíru vysokoenergetické žiarenie.

Vedci pulzary objavili vďaka detektorom na palube satelitu Fermi, ktorý v júni 2008 vypustila americká NASA.

Dôležitým bol aj objav vodnej pary a ľadu blízko južného pólu Mesiaca sondou LCROSS. Tá sledovala materiál z mesačného povrchu, ktorý zvíril riadený dopad posledného stupňa rakety.

Skupinu uzatvára oprava Hubblovho kozmického ďalekohľadu astronautmi z raketoplánu. Nainštalované prístroje a systémy zvýšili jeho citlivosť i predĺžili životnosť.

Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Laser a nové materiály

Fyzikálnu trojicu objavov otvára LCLS, prvý röntgenový laser na svete. Postavili ho v Stanfordskom národnom urýchľovačovom stredisku v Spojených štátoch. Vedcom umožní sledovať priebeh chemických reakcií a ovplyvňovať elektrónovú štruktúru materiálov.

LCLS laser.

Ďalším je výskum grafénov, elektricky vodivých fólií atómov uhlíka, ktorý viedol k prvým pokusným elektronickým zariadeniam.

Uzatvárajú ju pokusy so zvláštnymi kryštalickými materiálmi z kategórie spinových ľadov. Fyzici v nich vytvorili magnetické vlnky, ktoré zodpovedajú predpovedaným magnetickým monopólom - časticiam, ktoré majú iba jeden magnetický pól.

Rastliny a medicína

Poslednú skupinu ocenených výskumov tvoria dva biomedicínske a jeden botanický objav. Ukázalo sa, že výlučok istej baktérie z bahna na Veľkonočnom ostrove - ktorý sa odborne nazýva rapamycín - predlžuje život. Zatiaľ iba pokusným myšiam, no aj keď sa im začal podávať aj v pokročilom veku.

Plastický model viazania rapamycínu.

Rapamycín sa pritom predpisuje pri rakovine obličiek i ako prostriedok, ktorý zmierňuje imunitné problémy po transplantáciách. Bohužiaľ však tlmí imunitný systém, takže sa sotva stane elixírom mladosti.

Science tento rok ocenil aj génovú liečbu. Bola to priama oprava zle fungujúcich buniek zásahom do ich DNA. Vedci a lekári dosiahli sľubné výsledky pri Leberovej kongenitálnej amauróze, čo je typ dedičnej slepoty. Úspešní však boli aj pri adrenoleukodystrofii, súvisiacej s chromozómom X. Tá je zase smrteľná mozgová porucha, ktorá postihuje chlapcov. Napokon sa im darilo aj pri vážnej kombinovanej imunitnej nedostatočnosti.

Poslednú skupinu uzatvára určenie štruktúry 14 bielkovín PYR/PYL/RCAR. Tieto bielkoviny fungujú ako receptory kyseliny abscisovej, hormónu, ktorý pomáha rastlinám prežiť v krízových podmienkach. Lepšie poznanie takýchto látok otvára cestu k lepšej ochrane rastlín pred suchom.

Štruktúra bielkoviny vymodelovaná v 3D.

Mohli by sme tak zvýšiť úrodnosť polí, ale aj pestovať rastliny na pre dosiaľ nevyhovujúcich miestach.

Časopis Science vychádza v USA od roku 1880. Pri jeho zrode stáli aj Thomas Alva Edison a Alexander Graham Bell. Od konca 19. storočia je členským časopisom Amerického združenia pre pokrok vedy (American Association for the Advancement of Science, AAAS), založeného v roku 1848, ktoré teraz pôsobí medzinárodne ako najväčšia vedecká organizácia na svete. Do Science prispievali bádatelia ako fyzik Albert Einstein, astronóm Edwin Hubble a genetik Thomas Hunt Morgan. Science a takisto týždenník Nature, vydávaný vo Veľkej Británii, predstavujú celosvetovo najprestížnejšie vedecké časopisy.

FOTO - NASA/JPL, STANFORD, WIKIMEDIA

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  2. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  3. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  4. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  5. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  6. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  7. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  8. Nákupná cena dlhopisov bude čoskoro najnižšia v roku
  9. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  10. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  1. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  2. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  3. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  4. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  5. V bratislavskom Poluse vystrájali čerti :-)
  6. Pred Auparkom vystúpi Veronika Rabada, chýbať nebude ani Mikuláš
  7. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  8. ZSSK: Bratislavu a Zürich spojí priamy rýchlovlak
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  1. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 26 175
  2. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 19 812
  3. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 15 016
  4. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 13 260
  5. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 719
  6. Kramáre prešli zmenami. Detským pacientom viac chutí jesť 9 696
  7. Liek na obezitu v reklamách nenájdete 6 143
  8. Nový Supermarket Fresh Plus v centre je nabitý novinkami 4 469
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 366
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami? 4 103

Téma: Najdôležitejšie udalosti roka


Hlavné správy zo Sme.sk

PREŠOV KORZÁR

Obvineného kanadského profesora sa zastávali aj matky dievčat (fotogaléria)

Mušinka: Tento prípad nie je detská pornografia.

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo by ste (ne)mali zrušiť svoje konto na Facebooku

Čo sa stalo z najväčšej sociálnej siete.

Neprehliadnite tiež

Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu dorazili vianočné zásoby

Dragon priviezol aj myši a červy potrebné k experimentom.

Sonda InSight zachytila zvuky vetra na Marse

Audio nahrávku zverejnil inštitút Jet Propulsion Laboratory.

DETSKÁ RUBRIKA

Neposedná sýkorka. Uhliarka sa prispôsobí, zahniezdi aj v myšacej nore

Sýkorky bielolíce a belasé obývajú najmä listnaté lesy, kde nie je núdza o lukratívne dutinky v stromoch. Ich príbuzná uhliarka to má ťažšie.

Podcast Klik

Klik: Google si konečne upratal svoje komunikačné aplikácie

Komentovaný prehľad technologických správ.