Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.
LONDÝN, BRATISLAVA. Môže to byť veľký skok v boji s rakovinou. Aj keď k dokonalým liekom máme zatiaľ ešte veľmi ďaleko, čerstvá správa britských vedcov vyvoláva optimizmus.
Po kliknutí infograf zväčšíte.
Tímu z cambridgeského Wellcome Trust Sanger Institute sa totiž podarilo zmapovať gény niektorých z najzákernejších foriem rakoviny. Ide o malígny melanóm, zhubnú formu rakoviny kože, a malobunkový karcinóm pľúc, rakovinu, ktorá postihuje predovšetkým fajčiarov. Oba prípady vytvárajú metastázy a v oboch je veľmi pravdepodobný rovnaký výsledok – smrť pacienta.
Jednoduchý nápad
Nápad britských vedcov bol vlastne úplne jednoduchý. Vzali choré a zdravé tkanivo a obe podrobne preskúmali. Vďaka nových technológiám prezreli ich DNA a dekódovali ich gény. Tie následne porovnali a zistili, že v prípade rakoviny pľúc došlo až k 23-tisícom génových mutácií, v prípade rakoviny kože dokonca k ešte väčšiemu množstvu. Britskí vedci hovoria až o viac ako troch desaťtisícoch mutácií.
Vedci teraz majú akúsi mapu, čo všetko sa v bunke pre rakovinu zmení. Táto mapa ešte neznamená, že majú nový liek, znamená to však, že už vedia, na čo sa majú zamerať. Pravdou je totiž aj to, že nie všetky mutácie sú veľmi nebezpečné a nie všetky vedú k smrti pacienta. Väčšina z nich sú len akýsi „sprievodcovia“, ktorí síce páchajú škodu, no nespôsobujú rakovinové bujnenie.
Sú však aj nebezpečné mutácie, a práve na ne by sa mala budúca liečba rakoviny zamerať.
Podobným spôsobom sa dá zmapovať každý druh rakoviny. Vedci tvrdia, že nie sú ďaleko časy, keď na podrobný rozbor bude stačiť obyčajný odber krvi u pacienta.
Prevencia
Britský Time preto tvrdí, že už v roku 2020 by každý potenciálne chorý človek mohol dostať do ruky papier, ktorý by mu povedal, aké ho čakajú rakovinové riziká a kde má problémy, ktoré treba začať riešiť.
„V prvom rade sa to však nezačne zajtra. Ale keď vieme, ktoré a koľko z génov je zmenených, nemusíme sa starať o tie ostatné. To je zjednodušenie,“ hovorí o možnostiach budúcej liečby rakoviny Čestmír Altaner z Ústavu experimentálnej onkológie SAV.
Zároveň by to mohlo byť lacnejšie a rýchlejšie ako dnes. Britským vedcom síce trvalo rok, kým gény podrobne zmapovali, Daily Telegraph píše, že už o chvíľu môže čosi podobné trvať pár týždňov. „Techniky sa vyvíjajú, aj pred pár rokmi stálo zmapovanie DNA človeka milióny dolárov a dnes stojí tisícky,“ dodáva Altaner.
Lekári a archeológovia
Výskum britských vedcov trochu pripomínal prácu archeológov. Ľudia majú 23 párov chromozómov, v ktorých je uložená genetická informácia vo forme DNA.
Gény sú sekvencie, úseky tejto kyseliny. Práve tam sa potrebovali odborníci dostať. „Pred sto rokmi si ľudia po prvý raz začali myslieť, že rakovina ma čosi s genetickým materiálom,“ povedal Mike Stratton z inštitútu, ktorý výsledky výskumu publikovaného v časopise Nature ohlásil. „O sto rokov neskôr uvidíme každú takúto mutáciu.“
Teraz už len nájsť lieky. Až ony budú dôkazom, či slová o „kľúčovom momente v histórii skúmania rakoviny“ neboli prehnané.
Vieme, čo máme hľadať
A rakovine, génoch a novom ozname britských vedcov sme sa rozprávali s Čestmírom Altanerom, vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej onkológie SAV.
V čom je objav britských vedcov taký dôležitý?
Nehovorme o objave, pretože rakovina je choroba génov. Ale význam správy britských vedcov je v tom, že zmapovali všetkých 30-tisíc génov, ktoré máme v bunke u nádorov rakoviny pľúc a kože. Sú to malobunkový karcinóm pľúc a malígny melanóm. Zistili, ktoré gény sú zmenené.
Dá sa to využiť pri liečbe?
Potenciálne sa to dá. Keď vieme, že jeden gén je zmenený a čohosi následne produkuje napríklad veľa, môžeme skúsiť nájsť liek, ktorý tomu zabráni. Nebýva to síce liečba, ktorá vylieči kompletne, no pomáha ľuďom prežívať.
Ako vznikajú takéto nádory?
Nádory pľúc vznikajú v dôsledku fajčeniu, keď gény, ktoré majú čosi spoločné s detoxikáciou dymu z tabaku sú zmenené. Ukazuje sa, že pľúcny nádor je dôsledkom inhalácie karcinogénov z cigariet. V druhom prípade súvisí nádor so Slnkom. Je jasné, že zhubné kožné nádory- melanómy - sa vyskytujú viac u ľudí, ktorí sa viac vystavujú slnečnému žiareniu.
Umožní výskum vedcov nové lieky?
Žeby sa zajtra podarilo vyliečiť rakovinu, od toho je stále ďaleko. Ale pomôže to k vývoju liečby a diagnostike. Keď vieme, po čom máme pátrať, tak po tom už pátrať môžeme. Vieme tiež povedať pacientovi, aký má druh nádoru či je to agresívny typ alebo miernejší – preto liečba už nemusí byť taká drastická.
Bude šitá priamo na pacienta?
Dá sa individuálne nastaviť. Pomaly to už začína, jestvuje personifikovaná medicína. Každý človek je jedinečný, takže nádor, ktorý vznikne u človeka - aj keď patrí do nejakej skupiny - je u každého v rôznych variantoch len jeho.
Nebude to drahé?
V prvom rade to nezačne zajtra. Ale keď vieme, ktoré a koľko z génov je zmenených, nemusíme sa starať o ostatné. To je zjednodušenie. A finančne? Súčasná liečba pacienta, keď sa aplikujú moderné molekulovo cielené látky, stojí v miliónoch. Ale táto nová detekcia ani zďaleka nebude taká drahá. Techniky sa navyše vyvíjajú, aj pred pár rokmi stálo zmapovanie DNA človeka milióny dolárov a dnes stojí tisícky.
V našom prípade navyše netreba čítať celý génom, ale len tých pár génov, ktoré sú v nádore zmenené. To nám umožní liečiť lacnejšie, ako keď sa naslepo. Navyše, drahá liečba je účinná len u 30 percent pacientov, a zistí sa to až po liečbe. Takto budeme vedieť dopredu vylúčiť tých, u ktorých účinná nebude a použiť od začiatku niečo čo účinné bude.
Prečo sa vedci zamerali práve na rakoviny pľúc a kože?
Najrozšírenejším nádorom u mužov, na ktorý sa aj najviac zomiera, je nádor pľúc. I tu je niekoľko typov, malobunkový karcinóm je však najzhubnejší. Liečba možno oddiali definitívu o rok, no pacient nakoniec umrie. O malígnom melanóme kože ani nehovorím. Je to jeden z najhorších nádorov, lebo vlastný nádor veľmi rýchlo metastázuje - teda vznikajú ďalšie nádory v iných orgánoch. A tie sú väčšinou dôvodom smrti. Keď má preto niekto podozrenie na melanóm, treba doslova utekať k lekárovi lebo včasným chirurgickým zákrokom sa dá veľa zachrániť.
Tomáš Prokopčák
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
