SALT LAKE CITY. Známy Yellowstonský národný park spadá do oblasti tzv. supersopky, obrovského vulkanického komplexu s možnými globálnymi vplyvmi. Vyšlo najavo, že magma pod Yellowstone zasahuje hlbšie a je jej viac než sa predpokladalo. V štyroch článkoch časopisu Journal of Volcanology and Geothermal Research to oznámil tím Roberta Smitha z Utahskej univerzity v Salt Lake City (USA).
Zistili, že chochol horúcej a roztopenej horniny pod Yellowstonským národným parkom v štáte Wyoming stúpa šikmo zo severozápadu z veľkej hĺbky. Vyvracia to doterajšie názory, že pod Yellowstone je pomerne plytký rezervoár magmy, siahajúci nanajvýš 400 kilometrov pod povrch, ktorý vznikol konvekciou, stúpaním horúcej a klesaním chladnejšej horniny.
Ešte väčší výbuch
Zo seizmických a gravitačných meraní vyplynulo, že magmová komora niekoľko kilometrov pod Yellowstone je asi o 20 percent väčšia ako sa predpokladalo. Pravdepodobný budúci výbuch yellowstonskej superosopky tak môže byť o to mohutnejší.
Chochol pod Yellowstone zasahuje šikmo pod povrchom do horizontálnej vzdialenosti 241 kilometrov západo-severozápadne od tohto národného parku a najmenej 660 kilometrov do hĺbky. Zväčša ide o horúcu horninu. Iba 1-2 percentá tvorí roztopená hornina v malých dutinách horúcej horniny, ktorej štruktúra tak pripomína špongiu.
Tá istá "horúca škvrna" v zemských útrobách, ktorá je zdrojom sopečnej činnosti v oblasti Yellowstone, zásobovala magmou aj jav, ktorý pred 17 miliónmi rokov začal zaplavovať lávou rozsiahle úseky štátov Oregon, Washington a Idaho v povodí rieky Columbia. Vtedy sa nachádzala pod miestom, kde sa stretávajú dnešné štáty Oregon, Idaho a Nevada.
Vyprodukovala vyše 140 obrovských sopečných výbuchov. Keďže severoamerická doska zemskej kôry sa nad ňou pohybuje k juhozápadu, teraz je pod Yellowstone. Tam sa vyskytli obrovské sopečné výbuchy pred 2,05 milióna rokmi, 1,3 milióna a 642.000 rokmi. Boli 2500-krát, 280-krát a 1000-krát väčšie ako výbuch sopky Mt. Saint Helens. Vrstvou popola hrubou niekoľko centimetrov pokryli polovicu územia USA. Kaldera, veľký kráter v Yellowstone s rozmermi 64 x 40 kilometrov, je pozostatkom posledného.
Dopĺňanie magmy
Horúca a roztopená hornina pod Yellowstone má tri zložky. Po prvé, chochol široký vyše 70 kilometrov, stúpajúci zo spomenutej hĺbky. Pod spodným okrajom severoamerickej dosky, v hĺbke asi 80 kilometrov, sa sploští na priemer takmer 500 kilometrov. Chochol má v rôznych hĺbkach niekoľko lalokov.
Po druhé, v hĺbke 80 až 16 kilometrov pod Yellowstone sa od sploštenej vrchnej strany chochola odtrhávajú "chuchvalce" horúcej a sčasti roztopenej horniny a pomaly stúpajú, aby doplnili rezervoár magmy priamo pod národným parkom.
Napokon po tretie, samotný rezervoár magmy 16 až 6 kilometrov pod yellowstonskou kalderou. Tu už tvorí roztopená hornina až 15 percent, opäť v dutinách horúcej.
Yellowstonská kaldera v dlhodobom horizonte stúpa a klesá, tak ako iné pozemské kaldery, zväčša však bez sopečného výbuchu. Od roku 2004 stúpa o 7,5 centimetra ročne, čo poukazuje na dopĺňanie magmového rezervoáru pod ňou.
Hlavný zdroj: Komuniké University of Utah z 13. decembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
