MELBOURNE. Vedci doložili ďalší posun predstáv človeka o živočíchoch. Zdokumentovali prvý prípad používania nástrojov bezstavovcom, konkrétne chobotnicou. Tá zbiera a prenáša odhodené polovice kokosových škrupín, aby sa nimi neskôr chránila. V časopise Current Biology to oznámil trojčlenný tím Marka Normana z Victorijského múzea v Melbourne.
Nástroje sa dlho považovali za výlučný atribút človeka. Ich používanie totiž predpokladá vyspelé poznávacie schopnosti mozgu. Výskumy v prírodnom prostredí i v laboratóriu však ukázali, že v tomto ohľade nemajú ľudia na Zemi monopol. K používateľom nástrojov pribudli iné primáty a cicavce, ale aj vtáky. A najnovšie bezstavovec - hlavonožec.
Problém s klasifikáciou
Pri bezstavovcoch, najmä mravcoch, sa už hovorilo o okamžitom použití predmetu z okolia. Nevyhovuje to však nijakej vedcami diskutovanej definícii používania nástrojov, keďže ide o reakcie na veľmi špecifické podnety.
Drobná tropická chobotnica druhu Amphioctopus marginatus obýva mäkké sedimenty pri indonézskych brehoch. Ramenami obopína "misky", polovice škrupín kokosových orechov, vertikálne naskladané tak, aby dutou časťou smerovali nahor. Potom kráča po dne akoby na ôsmich chodúľoch. Škrupiny si takto nosí pod telom, aby ich v prípade potreby použila ako úkryt či pevnú kostru nory v sypkých sedimentoch, respektíve ako "prenosné brnenie".
Tým sa líši trebárs od kraba pustovníka, ktorému slúži slimačia ulita ako trvalý úkryt. Toto krabie správanie kontrastuje so zámerným konaním delfínov, ktoré si kladú na ňufák morskú hubu, aby ich neskôr ochránila pred odretím pri zbere potravy na dne.
Kokosové škrupiny
"Je zásadný rozdiel medzi tým, ak v okamžitej reakcii na podnet zdvihnete blízky predmet a dáte si ho nad hlavu, aby vás chránil, a zbieraním, usporadúvaním, nemotorným prenášaním a skladaním prenosného 'brnenia' podľa potreby," povedal Mark Norman.
Jeho kolega Julian Finn pri potápaní veľakrát videl a dokonca zachytil na videozáznam chobotnice, skrývajúce sa v kokosových škrupinách. Aj tak ho však prekvapilo, keď sa napokon ukázalo, ako to vlastne robia.
"Bolo mi jasné, že chobotnica má určitý zámer, keď ju tak zamestnávala manipulácia s kokosovými škrupinami, nečakal som však, že napokon zoberie naskladané škrupiny a utečie s nimi. Bol to mimoriadne komický pohľad, nikdy predtým som sa pod vodou tak nenasmial," spomína Finn, ako prvý raz zazrel toto správanie.
Vedci počas 500 denných a nočných hodín strávených v rokoch 1999-2008 pod hladinou pri pobrežiach severného Sulawesi a Bali pozorovali pri takej činnosti vyše 20 chobotníc druhu Amphioctopus marginatus. V štyroch prípadoch tieto hlavonožce preniesli naskladané kokosové škrupiny naraz až na 20-metrovú vzdialenosť.
Najskôr boli mušle
Dve chobotnice, ktoré dovtedy pri sebe škrupiny nemali, vedci sledovali, ako ich vyslobodzujú zo sedimentov a prúdmi vody z násosiek omývajú bahno zo škrupín. Chobotniciam sa zrejme toto správanie pôvodne vyvinulo v súvislosti s polovicami mušlí, až následne prešli na polovice kokosových škrupín odhodené do mora ľuďmi.
Zbieranie a používanie vhodných predmetov ako nástrojov zvieratami v konečnom dôsledku pravdepodobne spojite prechádza od hmyzu až po primáty. Hoci sa stále debatuje o presnej definícii, čo sú to nástroje, a o tom, čo už možno nazvať ich používaním.
Zdroje: Current Biology z 15. 12. 2009, Komuniké Cell Press zo 14. 12. 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
