SME

Veľký urýchľovač prežil desaťtisíce zrážok

Najväčší urýchľovač častíc zaznamenal už 50-tisíc vysokoenergetických kolízií protónov. Potvrdili to odborníci.

(Zdroj: CERN)

ŽENEVA. Najväčší hadrónový urýchľovač častíc zaznamenal už 50-tisíc0 vysokoenergetických kolízií protónov, informovali o tom dnes operátori zariadenia.

Vedcom sa podarilo vyprodukovať zrážky s dosiaľ najväčšou zaznamenanou energiou. Úspešná prevádzka Veľkého hadrónového urýchľovača častíc (LHC) počas minulého víkendu podľa operátorov dokazuje, že zariadenie je dobre pripravené, aby na budúci rok prešlo na experimenty s ešte vyššou energetickou hodnotou, ktoré umožnia preniknúť hlbšie do podstaty hmoty a vesmíru.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

"LHC funguje len tri týždne a v kontrolnom centre to už vnímame skoro ako rutinnú prevádzku," komentoval Rolf Heuer, generálny riaditeľ Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN). Pred koncoročnou technickou odstávkou bude urýchľovač fungovať ešte tri dni.

Najväčší urýchľovač na svete, ktorý prevádzkuje CERN, sa nachádza v 27-kilometrovom kruhovom tuneli pod švajčiarsko-francúzskymi hranicami. Zariadenie v hodnote 6,8 miliárd eur spustili v novembri po viac ako rok trvajúcich opravách a po novom štarte funguje viac-menej bezchybne.

Cieľom experimentov v LHC je dosiahnuť, aby protóny narážali do seba takmer rýchlosťou svetla. Tým sa navodia podmienky, aké nastali krátko po Veľkom tresku - práve táto fáza podľa vedcov poznamenala vznik vesmíru pred miliardami rokov. Vedci dúfajú, že prostredníctvom urýchľovača lepšie porozumejú málo preskúmaným vesmírnym fenoménom, ako sú antihmota a záhadná tmavá hmota.

SkryťVypnúť reklamu

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


3
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu