KODAŇ. Rokovania na klimatickom summite v dánskej metropole Kodaň sa v pondelok dostali na mŕtvy bod a dočasne ich prerušili. Stalo sa tak pre odpor zo strany niektorých afrických krajín a členov skupiny G77.
Rozvojové krajiny, na čele s africkými štátmi, totiž zablokovali celý proces jednania na summite v dánskom hlavnom meste. Odmietli sa zúčastniť jednania v pracovných skupinách, z ktorých by mala vzniknúť konečná podoba textu o boji proti globálnemu otepľovaniu.
Problém, ktorý tento raz rozdelil bohaté a chudobné krajiny, je Kjótsky protokol. Rozvojové krajiny požadujú, aby pre bohaté zostal v platnosti - a pripojili sa k nemu aj tie, ktoré ho nedodržiavajú ako Spojené štáty - a pre chudobné bola vytvorená nová dohoda.
Chcú zachovať Kjóto
„Nikdy neprijmeme zabitie Kjótskeho protokolu. To by znamenalo zabiť Afriku," odkázal hovorca skupiny G77, ktorá združuje 130 rozvojových štátov. Austrálska ministerka pre klimatické zmeny Penny Wongová ale tvrdí, že teraz „nie je čas na takéto procedurálne hry". Štáty sa majú viac zaoberať podstatou návrhov a nie ich formou.
Alžírsko, ktoré reprezentuje africké krajiny, však na pondelkovom tlačovom brífingu vyhlásilo, že 53 krajín najchudobnejšieho kontinentu planéty požaduje zvolanie špeciálneho plenárneho zasadnutia, ktoré sa bude týkať práve Kjótskeho protokolu.
"V opačnom prípade stratíme všetko," vyhlásil hlavný alžírsky vyjednávač Kemal Džemuíja. Ako pre agentúru AFP povedal zástupca Nigérie Victor Ayodeji Fodeke, Čína a India už Afrike prisľúbili, že sa pripoja k jej stanovisku a rokovanie o Kjótskom protokole nebudú ignorovať. "Stoja za nami a súhlasia s tým, že Kjóto nemožno ignorovať," vyhlásil Fodeke.
"Väčšina prítomných krajín chce rozšírenie Kjóta," dodal šéf klimatického panelu OSN Yvo de Boer.
Zmluva z japonského Kjóta hovorí o redukcii skleníkových plynov. Podpísali ju v roku 1997 a do platnosti vstúpila 16. februára 2005. Najväčšie bremeno pritom uvaľuje na bohatšie krajiny. Spojené štáty, po Číne druhý najväčší producent oxidu uhličitého (CO2), ju však odmietajú ratifikovať okrem iného aj preto, že ho považujú za neférový.
Afrika môže stratiť najviac
Podľa viacerých vedcov je to práve čierny kontinent, ktorý by v prípade najhoršieho scenára mal na klimatické zmeny doplatiť najviac. Už teraz čelí čoraz častejšie sa opakujúcim vlnám horúčav a súch a zmenám dažďových cyklov. Afrika spolu s tichomorskými ostrovmi podľa niektorých klimatológov čelí najhorším dopadom globálneho otepľovania. Zároveň disponuje najskromnejšími zdrojmi na boj proti globálnemu otepľovaniu.
V dánskej metropole Kodaň sa minulý pondelok začal summit OSN o klimatických zmenách. Jeho hlavným cieľom je dosiahnutie dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov. Tá má nahradiť Kjótsky protokol podpísaný v roku 1997, ktorého platnosť vyprší o tri roky.
Zrodiť sa by sa mala taktiež dohoda o finančnej podpore pre krajiny, ktoré najviac trpia prejavmi zmien podnebia - od povodní až po suchá. Vrcholné stretnutie zástupcov zo 192 krajín sveta vrátane viac ako 100 premiérov a hláv štátov bude trvať do piatku 18. decembra.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: tp
