Novozélandská expremiérka pre SME: Otepľovanie ničí celé národy

Ako premiérka Nového Zélandu prijímala klimatických utečencov. Teraz sa im venuje za OSN.

Helen Clarková (59) vyštudovala politológiu. V rokoch 1999 - 2008 bola novozélandskou premiérkou - prvou ženou na svojom poste, ktorú si Novozélanďania zvolili vo voľbách. Od apríla 2009 zastáva tretí najvyšší post v OSN. Je šéfkou jej Rozvojového program(Zdroj: SME - Pavol Funtál)

Chudoba sa podľa nej nedá riešiť bez citlivého prístupu k prírode. Denníku SME opísala, ako prebiehajú klimatické katastrofy a našim futbalistom odkázala, aby k jej krajine boli na majstrovstvách milostiví. Šéfka Rozvojového programu OSN HELEN CLARKOVÁ.

Ako ste sem pricestovali?

"Letela som z New Yorku a autom prišla z Viedne."

Komerčným letom?

"Vždy využívam komerčné lety. S výnimkou cestovania s misiou OSN v Afrike."

OSN má svoj Environmentálny program. Čo robí pre klímu váš úrad?

Článok pokračuje pod video reklamou

"UNDP je organizácia OSN pre klímu aj rozvoj. Tie dve nemôžete oddeliť. Chudoba sa nedá trvalo znižovať, ak ignorujete životné prostredie. Krajiny, ktoré zaujímal len hospodársky rast, teraz zisťujú, že svoju cenu má aj životné prostredie a musia dostať oboje do rovnováhy. S Environmentálnym programom spolupracujeme. Ten však nie je rozvojovou agentúrou."

UNDP pomohlo 31 africkým krajinám prispôsobiť sa zmenám klímy. Čo to znamená?

"Vezmite si Keňu, odkiaľ som sa práve vrátila. Trpí zničujúcim suchom. A aj keď dážd príde, prinesie záplavy. Jeden z problémov je zalesňovanie. Keď prší v oblastiach, kde bývali lesy, pôda nedokáže vodu udržať. Prispôsobovanie v Keni teda znamená aj zalesňovanie. Ale tiež starostlivosť o suchú pôdu."

Zmeny klímy najviac pocítia rozvojové krajiny. Ako?

"Čelíme štyrom typom výziev. Suchu – v Afrike, na Blízkom východe, v Strednej Ázii, Číne, Mongolsku, Austrálii. Problémy majú aj lesnaté krajiny. Napríklad Slovensko bolo úplne zalesnené, tak isto ako moja krajina - Nový Zéland. Ale s rozvojom sa lesy vyrubovali. Musíme zachrániť pľúca zeme, akým je veľký amazonský prales. Musíme nájsť spôsob, ako sa ľuďom vyplatí les nerúbať."

Týka sa to len Brazílie?

"Aj Konžskej demokratickej republiky, Konga, Guiney, Indonézie. Máme aj malé atolové štáty v Indickom a Tichom oceáne, aj moju vlasť, Nový Zéland. Ich kultúra aj spôsob života úplne miznú, pretože sa potápajú. A napokon máme ešte obyvateľov pobreží, najmä v riečnych deltách. Záplavy sa tam kombinujú so stúpajúcou hladinou morí. Ale už sme uspeli s prispôsobovaním, napríklad v Bangladéši. Nedochádza tam už k takým stratám na životoch ako pred 20 rokmi. Ale naozaj - človek v rozvojovej krajine má 79-krát vyššiu šancu, že zažije klimatickú katastrofu, ako ten, ktorý žije v rozvinutej krajine."

Čo z toho trápi Nový Zéland, kde ste boli premiérkou?

"Všetko. Nový Zéland je súostrovie, ale osídlili sme aj ústia riek, veľkú časť krajiny sme odlesnili. Keď prší, dážď pôda nedokáže zadržať, rieka sa rozvodní a zaplavuje. Stúpajúca hladina mora ohrozuje obyvateľov na pobreží. Chrbtovou kosťou našej ekonomiky je lesné hospodárstvo. To sme vyvinuli na základe stálej, miernej klímy. Teraz je však počasie oveľa premenlivejšie. Keď som bola premiérkou, mali sme tri storočné suchá."

Je svet pripravený na klimatických utečencov?

"V mojej vlasti sa vždy snažíme zabezpečiť, aby ľudia mali domov. Ale organizujeme aj trvalé presídľovanie z Tichomoria. Už dlho máme program so Samoou. Členovia troch ostrovných národov - Cookove ostrovy, Niue a Tokelau - majú novozélandské občianstvo. Programy trvalého pobytu máme s Kiribasom, Tuvalu a Tongom. A máme aj pracovné víza pre občanov ďalších krajín. Dúfam, že tieto ostrovy nie sú stratené. Keď zmiznú, nezmizne len pôda. Je veľmi ťažké zachovať ich jedinečné kultúry a jazyky, na predmestiach veľkých miest."

Môže sa 15-tisíc delegátov v Kodani zhodnúť na niečom rozumnom?

"V skutočnosti ich je 34-tisíc (smiech). Pätnásťtisíc tvorí len vládne delegácie. Na dohodu bude treba ministrov a lídrov na konci. Ale nebude to dobrá dohoda, ak nebude dobrá pre rozvojové krajiny. Pretože ony hovoria: My sme tento problém nespôsobili, ale my nesieme jeho najhoršie následky. Chcete, aby sme sa rozvíjali ekologickejšie? Musíte nám dať peniaze. My sa musíme prispôsobiť a vy na Západe znížiť emisie. Úspechom bude, keď sa podarí dosiahnuť silnú politickú dohodu a budúci rok právne záväznú dohodu."

Koľko by mali dostať rozvojové krajiny a kto to zaplatí?

"Prvá suma je o krátkodobých cieľoch v rokoch 2010 - 2012, keď vyprší Kjótsky protokol. Hovorí sa o 10 miliardách dolárov. Dôležitejšia otázka je, koľko bude treba potom. Dohoda sa bude pohybovať v rozmedzí 75 – 250 miliárd dolárov ročne. Kto zaplatí? Industrializovaný svet, ktorý problém historicky spôsobil. Predpokladá sa, že ten spraví vynútiteľné záväzky, na základe ktorých sa o zníženie emisií pokúsia aj rozvojové krajiny."

Vedci hovoria, že emisie je potrebné znížiť o 25 – 40 percent do roku 2020 oproti roku 1990. Na tom sa pravdepodobne svet nedohodne do roku 2013, nieto ešte teraz v Kodani. Maximum, čo je na stole, je 20-percent od Európskej únie. Nebolo by užitočnejšie netlačiť na znižovanie emisií, ale minúť peniaze na prispôsobenie sa klimatickým zmenám?

"Ak to nebude od 20 do 50 percent, rátajte s katastrofickým a nezvrátiteľným scenárom. Musíme robiť všetko. Znižovať emisie, podporovať rozvojové krajiny i prispôsobovanie."

Nebolo by rozumnejšie podporovať miesto zelených technológií, ako solárne či veterné elektrárne, ktorých stavba je veľmi drahá a stojí veľa energie, ich výskum?

"Počiatočné náklady pri využívaní obnoviteľných zdrojov sú vyššie, ako sme zvyknutí. Ale dlhodobo sú veľmi výhodné. Summit je o tom, že rozvojovým krajinám zaplatíme rozdiel medzi zvyčajnými nákladmi a nákladmi na zelené technológie."

Budete sledovať Majstrovstvá sveta vo futbale?

"Áno, viem, že sme spolu v skupine. Nový Zéland tam už nebol asi 20 rokov. Buďte k nám milostiví."

helen clarková

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.

PRIMÁR

Šesť rád, ktoré vás môžu ochrániť pred chrípkou

Pripravte sa na chrípkovú sezónu.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Zlomené srdce naozaj existuje, dokazuje veda

Čo všetko sa môže stať nášmu srdcu.

Poradíme vám, ako vybrať správny notebook pre študenta

Mal by byť malý pre denné prenášanie, odolný aby vydržal nejeden pád a s výkonom, ktorý vám postačí aspoň na niekoľko rokov štúdia

Vybrali sme notebooky pre študentov

Za najlacnejší si výrobca pýta len dve stovky, ten najdrahší má hodnotu ojazdeného auta.

Ako si vyextrahovať DNA zo slín a postaviť elektromagnet

Jednoduché vedecké pokusy, ktoré zvládnete aj doma v kuchyni.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  3. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  4. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  5. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  6. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  7. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  10. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. Brieždenie pod lomenicou
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  10. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 765
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 246
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 581
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 374
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 544
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 967
  7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 373
  8. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 909
  9. Najužitočnejšia appka 2 894
  10. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 2 857