BRISTOL. Priemerná teplota pri zemskom povrchu môže byť až o polovicu citlivejšia na obsah oxidu uhličitého v ovzduší, ako sa myslelo. V časopise Nature Geoscience to predbežne online oznámil Daniel Lunt z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) s piatimi kolegami z vlastnej krajiny a z USA.
Vyšlo im to z porovnania počítačového globálneho modelu klímy s rekonštrukciami priemernej povrchovej teploty a obsahu oxidu uhličitého v ovzduší pred 3,3 až 3 miliónmi rokov, čiže v závere pliocénu, ktorý bol posledným útvarom treťohôr.
Striedanie zimy a tepla
Pliocén síce učebnicovo končí až pred 1,8 miliónmi rokov, no nedávna geologická konvencia posunula aj z hľadiska ľudského rodu kľúčové rozhranie treťohory-štvrtohory na dobu pred 2,6 miliónmi rokov, keď nastúpil dodnes prebiehajúci cyklus striedania ľadových a medziľadových dôb. Žijeme v zatiaľ poslednej medziľadovej dobe. Použité rekonštrukcie pliocénnej teploty boli založené na nepriamych ukazovateľoch, získaných predovšetkým analýzou sedimentov z oceánskeho dna.
"Zistili sme, že vzhľadom na vzdušný obsah oxidu uhličitého, ktorý prevládal pred 3 miliónmi rokov, predpovedal model pôvodne výrazne menší vzrast teploty, než na aký poukazujú rekonštrukcie. A tak sme hľadali, čo v modeli chýba," povedal Daniel Lunt.
Čoskoro to našli. Do modelu treba zahrnúť faktory, ktoré sa menia v dlhodobom časovom meradle, ako ľadové masívy na súši a vegetácia. Ich zmeny totiž rozhodujú o vyššej miere pohlcovania slnečného svetla, čo zasa zvyšuje otepľovanie.
Citlivá teplota
Zo zahrnutia týchto dlhodobých procesov do modelu vyplynula o 30 až 50 percent väčšia citlivosť priemernej teploty pri zemskom povrchu na vzdušný obsah oxidu uhličitého. Vedci predtým odseparovali príspevky iných faktorov, ktoré vplývajú na teplotu.
Klimatické modely používané Medzivládnym panelom o klimatickej zmene (IPCC) tieto dlhodobé spätnoväzbové procesy často nezahŕňajú v plnom rozsahu. "Ak sa chceme vyhnúť nebezpečnej klimatickej zmene, vysokú citlivosť Zeme na oxid uhličitý treba zohľadniť pri definícii cieľov pre dlhodobú stabilizáciu obsahov skleníkových plynov v ovzduší," povedal člen tímu Alan Haywood z Leedskej univerzity.
Tento výskum opäť ukázal, že mapovanie klímy v minulosti môže poskytnúť dôležité poznatky o tom, ako by sa Zem mohla zmeniť v budúcnosti, uzavrel Daniel Lunt.
Hlavné zdroje: Nature Geoscience online zo 6. decembra 2009; Komuniké University of Bristol zo 6. decembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
