Mäso na ľudských kostiach, ktoré majú vyše sedemtisíc rokov, zrejme niekto opekal na ohni. Tvrdia to francúzski archeológovia. Ich nemeckí kolegovia oponujú, že mohlo ísť o pohrebný rituál.
BRATISLAVA. Pred trinástimi rokmi našli nemeckí archeológovia v juhovýchodnom Herxheime pohrebisko.
Vzniklo z oválnej priekopy okolo sídliska, ktorá slúžila na odhadzovanie odpadkov a kostí zvierat. Našli sa tam aj úlomky ľudských kostí.
Netypické vykopávky
Vykopávky pokračovali. Okrem zvyškov keramiky, ďalších odpadkov a zvieracích kostí sa našlo aj 500 lebiek a čeľustí.
Na hlavách dospelých a detí bolo netypické najmä to, že časť s mozgom bola oddelená od zvyšku hlavy.
Pozostatky nedávno znovu analyzovali vedci z Bordeauxskej univerzity. Všimli si, že kosti boli nalámané a narezané tak, aby sa dali ľahšie opekať na ohni. Rovnako upravené boli aj kosti zvierat, ktoré sa v jame našli spolu s ľudskými.
Najjednoduchšie vysvetlenie
V odbornom časopise Antiquity zverejnili Francúzi analýzu, podľa ktorej sú kosti poškodené tak špecificky, že najjednoduchšie to vysvetľuje kanibalizmus.
Ľudské kosti majú 7 až 7500 rokov a spadajú do skorého neolitu. Príslušníci tejto skupiny patrili k vyspelej neolitickej kultúre, ktorá sa označovala ako kultúra s lineárnou keramikou.
Rozvíjala sa spolu s poľnohospodárstvom. Nie je vylúčené, že kanibalizmus bol dôsledkom krízy vtedajšej spoločnosti, možno obdobia neolitického hladomoru.
Nebol to skôr rituál?
So záverom o kanibalizme nesúhlasia Jörg Orschiedt z Lipskej univerzity a Miriam Haidleová z Frankfurtského múzea, ktorí pohrebisko odkrývali ako prví.
Nazdávajú sa, že mohlo ísť skôr o rituálny pohreb spojený s obetovaním; ľudské telá najskôr na inom mieste spálili a až potom rozlámali kosti.
To by tiež vysvetľovalo, prečo sú poškodené rovnako ako zvieracie kosti. Pálenie mŕtvych ľudských tiel praktizovali mnohé praveké kultúry.
„Obetovanie ľudí je hypotéza, ktorú teraz nemôžeme overiť,“ povedal Bruno Boulestin, vedúci francúzskeho tímu.
Boulestin obhajuje názor, že v dnešnom Herxheime skončilo za krátky čas v žalúdkoch ľudí niekoľko stoviek ich súkmeňovcov. Azda to boli otroci alebo zajatci, no možno išlo aj o blízkych ľudí, dokonca deti.
O čom svedčia kosti
Francúzi pripúšťajú, že „tvrdé“ dôkazy o kanibalizme v rukách nemajú. Nazdávajú sa však, že známky kanibalizmu možno nájsť na stovkách pravekých kostí.
Napríklad zárezy a škrabance na lebkách svedčia o tom, že z nich niekto vyberal jazyk. Zárezy na dlhých kostiach nôh zas môžu dokladať pojedanie špiku, kosti na rukách nesú známky po rozdrvení a obhryzení.
O kanibalizme svedčí aj skutočnosť, že po dlhšom období takýchto hostín obyvatelia miesto opustili.
Závery francúzskych vedcov podporil britský odborník na neolitické obdobie Nick Thorpe z Winchesterskej univerzity. Zničenie lebiek nepovažuje za náhodné, lebo pripomína zámernú snahu načisto zničiť identitu ich nositeľov.
Vedci už informovali o viacerých podobných prípadoch. Jeden pochádza z obdobia pred šesťtisíc rokmi z francúzskej jaskyne, druhý z obdobia pred vyše osemtisíc rokmi z britskej jaskyne.
Stopy po kanibaloch sa našli aj v Španielsku. Siahajú až k historicky prvým Európanom a zjavne dokladajú, že pokiaľ ide o kanibalizmus, nemá nič spoločné s príslušnosťou k jednotlivým kultúram, skupinám či národom.
Hlavný zdroj: Science News, osel.cz
