Seattle 15. apríla (TASR) - Prostredníctvom riek a záplavových oblastí uvoľňujú lesy v Amazonskej nížine do atmosféry každý rok takmer pol miliardy ton oxidu uhličitého (CO2). Tento región s rozlohou šesť miliónov kilometrov štvorcových vykazuje skoro vyrovnaný pomer medzi príjmom a výdajom CO2, takže nebude mať výraznejší vplyv na zníženie koncentrácie tohto skleníkového plynu, konštatujú brazílski a americkí vedci v časopise Nature.
Jeffrey Richey z University of Washington v Seattle skúmal s kolegami úlohu riek a záplavových oblastí v časti Amazonskej nížiny s rozlohou 1,77 milióna kilometrov štvorcových. Na základe radarových meraní japonskej družice vytvorili vedci najprv mapu zatopenej plochy v rôznych ročných obdobiach. Opierajúc sa o 1800 nameraných hodnôt obsahu CO2 vo vode potom vypočítali, koľko oxidu uhličitého tieto oblasti vylúčia do atmosféry prostredníctvom difúzie plynov.
V najsuchšom mesiaci október pokrýva voda štyri percentá sledovanej oblasti. Keď rieky v mesiacoch apríl až jún dosiahnu svoje vrcholy a zaplavia veľké lesné plochy, stúpne toto číslo až na 16 percent.
Vedci vypočítali, že z týchto vodných plôch unikne ročne do atmosféry asi 0,2 gigaton (miliárd ton) oxidu uhličitého. Opatrný odhad predpovedá celoročný tok 0,47 gigaton pre celú Amazonskú nížinu a 0,9 gigaton pre všetky tropické dažďové lesy.
"Z toho usudzujeme, že hospodárenie dažďových lesov s uhlíkom má bližšie k rovnováhe, ako by sa zdalo zo štúdií o vyššie položených oblastiach," píšu vedci.
Väčšina CO2 produkovaného týmito lesmi je asi výsledkom rozkladu organického materiálu, ktorý padá priamo do riek alebo ho vyplavia záplavy. Menej ako desatina tohto organického uhlíka sa dostane až do mora. Zvyšok sa ešte predtým premení na CO2 a unikne do atmosféry.
Štúdia Richeyho a jeho kolegov ukázala, že tropické lesy nie sú očakávanými filtrami na oxid uhličitý, za ktoré sme ich považovali. Túto úlohu nemôžu zvládnuť ani lesy mierneho pásma. Podľa výpočtov vedcov z Duke University, ktoré zverejnil časopis Oecologia, pohltia lesy v miernych šírkach v roku 2050 maximálne desať percent emisií CO2 vyprodukovaných človekom.
Internet: http://boto.ocean.washington.edu/eos/index.html, http://boto.ocean.washington.edu/camrex/index.html
