SME
Sobota, 21. september, 2019 | Meniny má Matúš

Aj na Slovensku mení príroda svoj inventár

Sneh a ľad na tatranských štítoch sa roztopia, voda sa vleje do riek a ich hladiny stúpnu tak vysoko, až sa korytá pretrhnú. Tento katastrofický scenár našťastie leží zatiaľ iba v zásuvke, no pravdou je, že isté zmeny v systéme fauny aj flóry sa u nás už

(Zdroj: ILUSTRAĆNÉ - ČTK)

Sneh a ľad na tatranských štítoch sa roztopia, voda sa vleje do riek a ich hladiny stúpnu tak vysoko, až sa korytá pretrhnú a ničivý živel zaplaví doliny. Slovensko zamoria roje neznámych druhov hmyzu, niektoré zvieratá vyhynú. Tento katastrofický scenár našťastie leží zatiaľ iba v zásuvke, no pravdou je, že isté zmeny v systéme fauny aj flóry sa u nás už zaznamenali.

Príroda je veľmi zložitý mechanizmus. Živočíšne a rastlinné spoločenstvá vytvárajú spoločne so svojím neživým okolím zložité ekosystémy, v ktorých je klíma jedným z rozhodujúcich faktorov. Ak sa zmení ona, zmenia sa aj vlastnosti ekosystému. Môžu doňho napríklad preniknúť rastlinné a živočíšne druhy, ktoré v danej oblasti dovtedy nežili. S návštevníkmi sa stretávame aj na našom území.

Odborníci hovoria, že pri zmene menšej ako jeden stupeň za storočie sa nič závažné asi nestane a prirodzené ekosystémy sa samy budú schopné adaptovať. Zmena globálnej teploty o viac ako dva stupne však už presahuje adaptačné schopnosti mnohých prirodzených ekosystémov a môže v nich dôjsť k nenávratným zmenám.

Z juhu na sever

Je logické, že ako sa posúvajú klimatické pásma na sever do vyšších polôh, prichádzajú sem organizmy, ktoré by u nás predtým neprežili. „Niektoré druhy rozširujú svoju severnú hranicu,“ hovorí Zbyšek Šustek z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.

„Napríklad modlivky sa ešte pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi vyskytovali len na južnom Slovensku a južnej Morave, no dnes už prenikli až do Poľska. Ďalším príkladom môže byť drobný fúzač Callamobius Filum, ktorý bol ešte pred tridsiatimi rokmi veľmi vzácny, ale od druhej polovice 80. rokov sa dal bez problémov nájsť aj na strednej Morave. Podobne sa u nás objavili nové druhy rýb, prenikajúce z dolnej časti Dunaja, resp. objavujúce sa vo vodách východného Slovenska (Tisa, Latorica, Uh).“

Podľa Jozefa Halgoša a Evy Bulánkovej ide predovšetkým o ryby z čeľade býčkovité, z ktorej sa u nás donedávna vyskytoval iba jeden zástupca, býčko škvrnitý. Nový druh, býčko Kesslerov, podľa autorov uprednostňuje prúdiacu vodu s množstvom úkrytov a podľa doterajších poznatkov je vážnym konkurentom pre domáce druhy. Ďalším druhom je býčko riečny, takisto invazívny druh, ktorý pravdepodobne obsadí celý tok Dunaja aj s prítokmi.

Do severnejších oblastí migruje aj dravec myšiak hrdzavý, z menších vtáčkov napríklad včelárik zlatý, pavúk - vtáčkar strehúň škvrnitý a kobylka jesienka spevavá či niektoré druhy švábov.


„Z vysokohorskej prírody začnú miznúť charakteristické a unikátne druhy. Tie sú nenahraditeľné.

Zbyšek Šustek, Ústav zoológie SAV

Invazívne druhy

Fasády domov v posledných dekádach začali špatiť škvrny pavučín pavúkov Dictyna civica, ktoré sa k nám dostali zo severnej Afriky. Drobčík Ocypus mus bol v polovici 50. rokov veľmi vzácny a známy len v pásme slovensko-maďarskej hranice. Dnes je to jeden z druhov, ktoré v lesoch v nižších polohách dominujú. „Správa sa vyslovene expanzívne, ak je napríklad v lese požiar, je to jeden z prvých druhov, ktorý začne zhorenisko osídľovať,“ hovorí Zbyšek Šustek. „Tým vytláča druhy, ktoré tu pôvodne boli. A môže sa stať, že ich vytlačí úplne.“

Objavujú sa aj vyslovení škodcovia, napríklad kukuričník koreňový, ktorý predtým žil v Európe iba v stredomorskej oblasti a na naše územie prenikol asi pred piatimi rokmi. V posledných desaťročiach sa objavilo hneď niekoľko druhov škodcov poľnohospodárskych rastlín.

Podľa článku Antona Krištína z časopisu Životné prostredie môžeme na južnom Slovensku očakávať aj invázie stredozemných koníkov Dociostaurus maroccanus na južnom Slovensku.

„Vnútorný nepriateľ“

Klimatické zmeny prinášajú aj nebezpečenstvo pre silne chladnomilné druhy rastlín či živočíchov. Tie majú veľmi obmedzený areál rozšírenia, obmedzený na niekoľko kilometrov štvorcových.

„So stúpajúcou teplotou sa budú na ich teritórium rozširovať druhy, ktoré teraz žijú nižšie. Ak bude otepľovanie pokračovať, z vysokohorskej prírody začnú miznúť charakteristické a inde nežijúce unikátne druhy. Tie sú nenahraditeľné,“ hovorí Zbyšek Šustek.

Sucho na juhu

Zmeny môžu byť naozaj ďalekosiahle. Málokomu asi bude prekážať, že vďaka otepleniu nám v parkoch pribudnú exotickejšie rastliny. Oteplenie však môže mať neblahý účinok na náš každodenný chlieb. S rastúcou teplotou sa mení aj vlhkosť a nížiny ako Žitný ostrov začnú trpieť nedostatkom vlahy, čo sa môže prejaviť na znížení poľnohospodárskej produkcie.

„Na druhej strane sa môže stať, že v oblastiach, kde sa nikdy nepestoval vinič, sa bude môcť pestovať,“ hovorí Šustek. „Menia sa aj vegetačné obdobia, listy stromov rastú skôr a vegetačné obdobie sa predlžuje až o tri týždne smerom do jesene.“

Zavlečené druhy

Biológ Peter Fedor zdôrazňuje, že vplyv klimatických zmien na rastlinné a živočíšne spoločenstvá nebol v stredoeurópskom regióne dosiaľ jednoznačne dokázaný. Podľa neho nemôžeme zabúdať ani na ďalšie aspekty, ako je globalizácia obchodu, zmeny v charaktere poľnohospodárstva a nové dimenzie cestovného ruchu.

Vďaka globalizácii obchodu môžu byť v dodávkach poľnohospodárskych materiálov zavlečení noví škodcovia, turistický ruch zasa spôsobuje rozšírenie parazitov, svoje urobila aj obľuba chovu exotických živočíchov - korytnačka písmenková ozdobná sa zvykne udomácniť aj v prírode. Niektorí škodcovia rastlín k nám boli zavlečení so skleníkovými ozdobnými rastlinami.

Malária u nás?

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie hmyz prenáša sedem z desiatich najdôležitejších prenosných ochorení človeka v trópoch a subtrópoch. Biológovia František Ondriska a Jozef Halgoš sa venujú vplyvu globálnych zmien na výskyt nákaz spôsobených parazitmi.

Globálne klimatické zmeny sú podľa nich jedným z piatich činiteľov, ktoré prispievajú k tomuto šíreniu (okrem toho ešte migrácia ľudí, vojny a ekonomické krízy, nárast populácie a rezistencia parazitov na preparáty). Upozorňujú napríklad na výskyt komárov z rodu Phlebotomus, šíriteľov leishmaniózy, ktorá patrí k šiestim najzávažnejším parazitickým chorobám a prejavuje sa veľkými vredmi. „Najsevernejší výskyt druhu Phlebotomus papatasi bol doteraz zistený v pohorí Gelért pri Budapešti,“ hovoria autori. „Je iba otázka času, kedy bude výskyt niektorého druhu z čeľade Phlebotomidae zistený i na našom území.“

Autori zdôrazňujú, že stúpajúca teplota má na svedomí nielen nové druhy na našom území, ale aj rýchlejšie množenie existujúcich druhov, pričom spomínajú kliešte a komáre. Garantka epidemiologického informačného systému na Slovensku Mária Avdičová zdôrazňuje, že nie je vylúčené, že sa k nám vráti malária, ktorá sa tu teraz vyskytuje len ako dovoz z cudziny.

Viac by sa mohla rozširovať aj lýmska borelióza prenášaná kliešťmi.

Predpovede vedcov a odborníkov teda nie sú práve najoptimistickejšie. A preto ak nechceme, aby príroda úplne zmenila svoj inventár, mali by sme my ľudia zmeniť svoj život v nej.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  2. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  6. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  7. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  8. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 790
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 10 469
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 9 291
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 903
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 671
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 211
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 762
  8. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 761
  9. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 681
  10. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 5 597

Hlavné správy zo Sme.sk

Dane budú nižšie. Kto ušetrí najviac?

Zmení sa daň z príjmov aj nezdaniteľné minimum.

Ilustračné foto.
Momentka zo zápasu Slovan Bratislava - Besiktas Istanbul.
Stĺpček Petra Schutza

Černákov pardon dokonale zapadá do absurdity aj zmenkového príbehu

Dôkazový stav sa zdá byť silný.

Komentátor SME Peter Schutz.
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Ben Feringa získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2016. Podelil sa o ňu s chemikmi Jean-Pierrom Sauvageom a Sirom J. Fraserom Stoddartom.
Podcast Klik

Klik: Prečo sa Spotify začína hrať na Veľkého brata

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.