Nemáte žiaden názor na globálne otepľovanie? Tak to asi patríte k menšine. V spektre „vedci klamú a žiadne otepľovanie nie je a ak náhodou je, človek s tým nič nemá“, až „apokalypsa je predo dvermi“, sa nájde množstvo názorov. Keď je expertom každý, najlepšie je spýtať sa odborníka. Ním je celkom určite medzinárodne uznávaný klimatológ MILAN LAPIN.
Aká bola vaša cesta ku klimatológii?
Môj otec bol ovocinár a vinohradník a, pochopiteľne, sledoval počasie. Tak som sa o to začal zaujímať aj ja. Všimol si to môj učiteľ zemepisu a dal mi knižočku o základoch meteorológie. Keď som mal jedenásť rokov, začal som pozorovať počasie podľa návodu trikrát denne. Odvtedy som chcel byť meteorológom a aj som sa ním stal. Napokon je zo mňa klimatológ, ktorý sa začal zaoberať problematikou globálneho otepľovania, teda klimatickej zmeny, ktorú pravdepodobne spôsobuje človek.
Čo je vlastne klimatológia a ako sa odlišuje od meteorológie?
Meteorológia a klimatológia majú spoločný teoretický základ a takmer spoločné údaje, ale líšia sa tým, že meteorológia sa zaoberá aktuálnym počasím a predpoveďou, kým klimatológia sa zaoberá dlhodobým režimom počasia.
Akým dlhodobým?
Svetová meteorologická organizácia stanovila tento limit na tridsať rokov. Ak spracujeme údaje za toto obdobie, môžeme charakterizovať klímu v danej oblasti. Klimatológia sa zaoberá aj tým, ako môže klíma vplývať na činnosti človeka a na jeho zdravie či na ekosystémy. Ale aj opačne - zaoberáme sa aj tým, ako človek svojou činnosťou mení krajinu a tým ovplyvňuje aj klimatické podmienky. V posledných rokoch človek ovplyvňuje klímu aj tak, že emituje do atmosféry obrovské množstvo škodlivých látok a prachu. Niektoré látky sa všeobecne považovali za neškodné, napríklad freóny a halóny. Tie však spôsobili rozšírenie ozónovej diery a vážnu hrozbu pre ľudstvo.
Aký je momentálny stav ozónovej diery?
Stabilizovaný. Najvyspelejšie krajiny prestali uvoľňovať do atmosféry freóny a halóny. Ozónová vrstva sa nerozširuje, ale tieto látky zotrvávajú v atmosfére veľmi dlho, niektoré aj niekoľko tisíc rokov. No sú aj také, čo pôsobia krátko, takže sa dá predpokladať, že okolo roku 2040 - 2050 sa už situácia začne približovať pôvodnému stavu.
To však už asi budeme mať iné problémy - globálne otepľovanie. Čo ho spôsobuje?
Skleníkové plyny. Človek emituje do atmosféry aj ďalšie látky, samy osebe v podstate neškodné. Napríklad oxid uhličitý je pre rastliny vo všeobecnosti užitočný, pretože rastliny ho premieňajú fotosyntézou na biomasu. Lenže oxid uhličitý je aj silným skleníkovým plynom a v súčasnosti ho máme v atmosfére o 38 percent viac, ako ho bolo pred 250 rokmi. A to nie je všetko, do atmosféry vypúšťame aj metán, oxid dusný a prízemný ozón, ktoré sú oveľa silnejšie skleníkové plyny ako oxid uhličitý. Najrozšírenejším skleníkovým plynom je však vodná para. Keď sa otepľuje, na každý stupeň oteplenia je v atmosfére o šesť percent viac vodnej pary, lebo sa rýchlejšie vyparujú oceány.
Teda podľa vás je globálne otepľovanie jednoznačne spôsobené človekom?
Klimatické zmeny spôsobuje veľa faktorov. Jedným z nich je aj ľudská činnosť. V posledných 30 - 40 rokoch intenzita slnečného žiarenia mierne klesá a zaznamenali sme nadnormálne množstvo sopečných výbuchov, ktoré by mali zem ochladzovať. Napriek tomu teplota prudko rastie. Za posledných štyridsať rokov pribudlo v atmosfére asi sto miliárd ton emisií fosílneho uhlíka - zo spaľovania uhlia, ropy, zemného plynu a výroby cementu. Ale to klimaskeptikom očividne nestačí a teraz, keď sa blíži konferencia OSN o zmenách klímy v Kodani, začínajú sa diať rôzne veci. Napríklad únik e-mailov z britského Climatic Research Unit, ktoré vraj dokazujú, že vedci o globálnom otepľovaní klamú.
Ako to bolo podľa vás?
Hlavne mladí ľudia niekedy napíšu v e-mailoch aj to, čo sa, vytrhnuté z kontextu, môže interpretovať inak. Poznám práce kolegov z CRU. Používajú perfektnú metodiku, neviem si predstaviť, že by to niekto robil lepšie. Je to rozhodne nepríjemná kauza. Keď normálnemu človeku rozprávate o vedeckých metódach, nezaujíma ho to. Ale keď si prečíta, že vedci klamú o globálnom otepľovaní, to už je niečo iné.
Sú skeptici a sú ľudia, čo bijú na poplach. Kde ste vy?
Existuje tu skupina „alarmistov“, ktorí považujú za zlé všetko, čo človek robí. Skeptici zasa hovoria - vy chcete, aby sme sa vrátili do jaskýň. My vedci musíme byť nad vecou a chceme len jedno - aby ľudia nad problémami premýšľali. Správať sa ekologicky neznamená obmedzovať sa, ale využívať to, čo nám moderná doba ponúka.
Aj medzi politikmi sa nájdu skeptici, ktorí tvrdia, že globálne otepľovanie je bublina. Myslíte si, že tu ide o záujmy ich sponzorov?
To je úplne jasné.
Sú korporácie zlé?
Firmy môžeme rozdeliť do dvoch skupín: jedným ide o zisk v najbližších rokoch a zaujíma ich len to, ako sa dá najlepšie zužitkovať momentálna situácia. Je však množstvo korporácií, ktoré pripravujú stratégie do ďalekej budúcnosti. Pred dvoma rokmi som sa zúčastnil na stretnutí niekoľkých energetických korporácií v Nemecku a bol som prekvapený, ako sa zaujímajú o to, ako to bude v budúcnosti, keď budú fosílne palivá drahé a ekonomika založená na nich nebude efektívna. Tie firmy sa zaujímali o veci ako úspora energie, alternatívne zdroje, obnoviteľné zdroje či emisie skleníkových plynov. Myslím si, že ľudia z Greenpeace a podobných ekologických skupín by sa mali na takýchto rokovaniach zúčastňovať. Ak sa budeme správať rozumne, verím, že na zemi môže v budúcnosti prežiť aj viac ľudí ako teraz. Ale prosperita sa nedá postaviť na tom, ako je to dnes v USA, že priemerný Američan emituje do atmosféry 5,2 tony fosílneho uhlíka ročne, kým vo Švajčiarsku je to 1,4 tony - len preto, že v Amerike sú fosílne palivá lacné.
Máme sa báť?
Ak celosvetová priemerná teplota stúpne o dva stupne alebo viac za sto rokov, môže dôjsť ku zmenám, s ktorými sa ťažko vyrovnajú ekosystémy a v niektorých oblastiach zeme aj ekonomika. Ak by sa globálna teplota zvýšila o štyri-päť stupňov, určite sa roztopí plávajúci ľad v Arktíde, polovica ľadovcov v Grónsku a polovica západoantarktického ľadovca. Hladina oceánov stúpne v priebehu piatich alebo šiestich storočí o päť alebo šesť metrov. To je dosť krátka doba na to, aby sa tie tri miliardy ľudí, čo žijú na pobrežiach, s tým vedeli vyrovnať.
Aké sú prognózy?
Také, že je to možné. Ja tu už nebudem. Ani vy. Ale naši potomkovia nám pekne poďakujú.
Prví na rane by zrejme boli obyvatelia tropických krajín.
V týchto oblastiach majú ľudia presne nastavený život - počas obdobia, keď prší, si musia dopestovať a pripraviť zásoby na obdobia, keď je sucho. Otepľovanie však môže spôsobiť, že sezónne dažde sa skrátia alebo úplne zmiznú. Výsledkom bude, že stovky miliónov ľudí stratia prístup k pitnej vode a možnosť pestovať rastliny. Toto si už vyskúšali v subsaharskej Afrike v Sahele pred štyridsiatimi rokmi. Rozsiahla oblasť trpela deväťročným suchom, zomrelo asi sedem miliónov ľudí. Takéto hladomory boli aj na mnohých iných miestach.
A čo takto osídliť polárne oblasti? Veď aj tie sa oteplia.
To vôbec nie je také jednoduché. Na Sibíri je málo zrážok, a keby sa oteplilo, tak sa úplne vysuší. Teraz si to Rusi vyskúšali - v poslednom období tam boli veľmi horúce letá a zhorelo im tam až dvestotisíc kilometrov štvorcových lesov. Je možné, že na Sibír by sa zmestilo nejakých sto miliónov ľudí, ale nie som si istý, či by Rusi súhlasili s tým, aby sa tam presunuli napríklad Číňania. Ľudia vždy migrovali z oblastí, kde sa nedá žiť. A niekedy utekajú aj tam, kde ich nechcú. Potom hrozí riziko vojenských konfliktov. Jednoduchšie to bolo pred 2000 rokmi, vtedy nás bolo na zemi iba 140 miliónov, teraz je nás až 6700 miliónov. Aj o tom je globálne otepľovanie.
Je známe, že nebezpečné môže byť aj rozmrazovanie večne zmrznutej pôdy.
Večne zmrznutá pôda, teda permafrost, je na dvadsiatich percentách kontinentov v istej hĺbke. Je ako pancier - neprepustí nič ani hore, ani dolu. Vodu ani plyny. Pod permafrostom je uložených asi päťsto miliárd ton fosílneho uhlíka v takom stave, že keby sa permafrost roztopil, dostane sa do atmosféry buď ako metán, alebo ako oxid uhličitý.
A to by bol koniec?
Čosi také tu už bolo, na konci druhohôr a na začiatku treťohôr (pred 100 až 40 miliónmi rokov) nebol žiaden permafrost. Neboli žiadne ľadovce. Ale ani ľudia. Zem už zažila všeličo.
