SME
Pondelok, 1. jún, 2020 | Meniny má ŽanetaKrížovkyKrížovky

Supersopka zmasakrovala pravekých ľudí

Výbuch sopky Toba na Sumatre zničil lesy do vzdialenosti tisícok kilometrov. Radikálne zmenil život pravekých ľudí.

Toba s jazerom na satelitnej snímke.Toba s jazerom na satelitnej snímke. (Zdroj: WIKIMEDIA, NASA)

CHAMPAIGN. Výbuch sopky Toba na indonézskom ostrove Sumatra pred približne 73-tisíc rokmi bol taký silný, že ešte zhruba 5-tisíc kilometrov od nej odlesnil väčšinu plochy strednej Indie. Výrazne to ovplyvnilo vtedajších ľudí. V časopise Palaeogeography, Palaeoclimatology, Paleeoecology to napísal sedemčlenný tím Martina Williamsa z Adelaidskej univerzity (Austrália) a Stanleya Ambrosea z Illinoiskej univerzity v Urbana-Champaign (USA).

Sopka Toba predstavuje najväčší vulkanický výbuch za posledné milióny rokov. Kráter má asi 3500 štvorcových kilometrov a z veľkej časti ho dnes zapĺňa jazero. Vznikol pri výbuchoch pred 840-, 700- a 73-tisíc rokmi.

Popol a doba ľadová

Pri poslednom výbuchu sopka vyvrhla do ovzdušia asi 800 kilometrov kubických popola, ktorý vietor odvial najmä na západ. Pre porovnanie, sopka Mount Saint Helens na severozápade USA pri výbuchu v roku 1980 vyvrhla asi kilometer kubický popola.

Popol z posledného výbuchu Toby sa okrem okolia sopky, kde je v podobe tufu miestami hrubý vyše 600 metrov, našiel v Indii a na dne Indického oceánu, Bengálskeho zálivu a Juhočínskeho mora. Spad zasiahol najmenej štyri milióny kilometrov štvorcových.

Častice popola pri dlhodobom pobyte v ovzduší odrážali slnečné žiarenie od zemského povrchu a sprievodné sírové aerosoly ho približne šesť rokov podstatne zoslabovali. Výsledkom bola okamžitá ľadová doba, ktorá podľa vzoriek ľadu z Grónska trvala 1800 rokov. Priemerná teplota vtedy klesla až o 16 stupňov Celzia.

Takmer zabila ľudstvo

V roku 1998 tím Stanley Ambroseho v časopise Journal of Human Evolution vysvetlil takmer vymretie jedincov nášho druhu Homo sapiens pred 50- až 100-tisíc rokmi. Vyplývalo to z genetických údajov o dnešnom ľudstve, ak by sa vyvíjalo rovnomerne, geneticky by muselo byť oveľa rozmanitejšie.

Hoci výbuch Toby ovplyvnil veľkú časť zemegule, konkrétne dôsledky pre klímu a vtedajšie ľudstvo sú stále predmetom vedeckých sporov. Martin Williams a Stanley Ambrose s kolegami teraz získali významné dôkazy rozsiahlosti tohto javu. Skúmali peľ vo vzorkách z vrtu do sedimentov na dne Bengálskeho zálivu a izotopy uhlíka vo vzorkách uhličitanov z troch vrtov v strednej Indii.

Kľúč k vývoju človeka?

Všetky vzorky boli datované do doby posledného výbuchu Toby. Peľ ukazuje typ vegetácie priamo, pomery rôznych izotopov uhlíka nepriamo. Oba zdroje informácií potvrdili významnú zmenu vegetácie v strednej Indii po výbuchu. V podstate odlesnenie tohto územia, kde najmenej tisíc rokov po výbuchu vládlo silné sucho.

Sucho podľa všetkého odrážalo pokles teploty. Sú to jednoznačné dôkazy, že Toba v trópoch spôsobila dlhotrvajúce odlesnenie. "Táto katastrofa mohla donútiť predkov moderných ľudí, aby prijali nové kooperatívne stratégie prežitia, ktoré im umožnili nahradiť neandertálcov a iné archaické ľudské druhy," povedal Stanley Ambrose.

Hlavný zdroj: Komuniké University of Illinois at Urbana-Champaign z 24. novembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Sme v obrazoch

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Fotky, Fotografie a fotogalérie, Sopky, Supervulkány
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Otestovali 274 ľudí, jeden bol pozitívny (minúta po minúte)

Slovensko eviduje spolu 1522 nakazených novým koronavírusom SARS-CoV-2. Z ochorenia COVID-19 sa dosiaľ vyliečilo 1368 ľudí.

Premiér Matovič navštívil žiakov ZŠ Ostredková 14 v Bratislave.
Jaroslav Uhlíř.
Komentár Bena Cunninghama

Čo hovorí Fico bez rúška

Nevypovedá to veľa o tom, kým vlastne bol po celý ten čas?

Ben Cunningham.