PASADENA. Nerovnomerné rozloženie jazier kvapalných uhľovodíkov na Saturnovom mesiaci Titan spôsobila výstrednosť obežnej dráhy materskej planéty. Na Zemi podobne fungujú ľadové doby. V časopise Nature Geoscience to napísal Oded Aharonson z prestížneho Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene (USA) s piatimi kolegami. Vedci využili radarové merania americko-európskej sondy Cassini, ktorá skúma Saturn a sústavu jeho mesiacov už od roku 2004.
Titan je najväčší mesiac Saturna. Priemerom 5150 kilometrov zatieňuje planétu Merkúr i náš Mesiac. Ako jediný mesiac slnečnej sústavy má hustú, prevažne dusíkovú atmosféru. Na jeho povrchu, ako na zatiaľ najvzdialenejšom telese slnečnej sústavy, v januári 2005 pristál európsky výskumný modul Huygens, súčasť Cassini.
Rovnaké aj odlišné
Sonda Cassini pred časom potvrdila očakávaný výskyt jazier kvapalných uhľovodíkov na povrchu Titanu, vyplnených predovšetkým metánom a etánom.
Prekvapilo však výrazne nerovnomerné rozloženie jazier na severnej a južnej pologuli mesiaca. Na severe zaberajú 20-krát väčšiu plochu a je tam tiež sedemkrát viac sčasti zaliatych a trikrát viac aktuálne prázdnych jazier. Obe pologule majú inak podobný terén.
Situáciu nevysvetlila ani možnosť, že ide o sezónny jav, zmenu režimu metánových zrážok s ročným obdobím. Rok má na Titane 29,5 pozemských rokov, leto a zima sa na pologuliach striedajú po približne 15 pozemských rokoch.
Môže za to Saturn a Slnko
Na severe sa práve začalo leto. Nie je to tak, že sa tam jazerá plnia, kým na juhu, kde nastúpila zima, vysychajú? Lenže takto by hladina jazier klesala nanajvýš o meter ročne, nevysvetlí to vyschnuté či opäť zaplnené jazerá hlboké stovky metrov.
Oded Aharonson s kolegami si preto myslia, že príčinou je dlhodobý obeh Saturnu a teda aj Titanu okolo Slnka. Jeho dráha je totiž výstredná a navyše sklonená.
Veľkosť Titanu (vľavo dole) v porovnaní so Zemou a Mesiacom.
Titan je počas južného leta o 12 percent bližšie k Slnku ako počas severného. Severné letá sú na ňom dlhé a mierne, kým južné krátke a horúce, čo treba brať s rezervou, pri vzdialenosti Saturnu a Titanu od Slnka ide o teploty hlboko pod nulou.
"Predpokladáme sa, že rozdiel medzi vyparovaním a zrážkami nie je pri tejto orbitálnej konfigurácii v opačných sezónach rovnaký, takže celkove sa metán prenáša z juhu na sever," povedal Oded Aharonson. Preto sa tam aj vytvára viac jazier.
Zmena klímy
Prvky obežnej dráhy Saturna okolo Slnka sa však podobne ako v prípade obežnej dráhy Zeme menia v časovom meradle desaťtisícov rokov, čo sa odráža v zmenách klímy. Po čase zasa bude Titan bližšie k Slnku v priebehu severného leta a prenos metánu sa obráti, jazier bude viac na jeho južnej pologuli.
Na Zemi tieto takzvané Milankovičove cykly súvisia s globálnou redistribúciou vody v podobe ľadovcov a spôsobujú ľadové doby. Na Titane sú to dlhodobé klimatické cykly pohybu metánu, ktoré vytvárajú jazerá a hĺbia jazerné panvy. "Možno sme našli príklad súčasnej klimatickej zmeny, analogickej Milankovičovým klimatickým cyklom na Zemi, na inom telese slnečnej sústavy," uzavrel Oded Aharonson.
Hlavné zdroje: Nature Geoscience z 29. novembra 2009; Komuniké California Institute of Technology z 29. novembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
