LONDÝN. Vesmírna analógia archeologických vykopávok odhalila, že zoskupenia hviezd nazývané guľové hviezdokopy sú zrejme všetky zvyškami malých prvotných galaxií, splynutím ktorých vznikla naša Mliečna cesta. K tomuto záveru nezávisle dospeli v časopise Nature dva tímy astronómov.
Štvorčlenný juhokórejský, ktorý viedol Jae-Woo Lee z Univerzity Sejong v Soule a dvanásťčlenný medzinárodný, ktorý viedol Francesco Ferraro z Bolognskej univerzity (Taliansko) a tvorili ho vedci z jeho vlasti, Holandska, USA a Chile.
Zhluky starých hviezd
Guľové hviezdokopy sú zhluky státisícov až miliónov hviezd, ktoré ako včelí roj obklopujú hlavné teleso Mliečnej cesty a obiehajú okolo jej stredu. Známych je ich asi 150. Zahŕňajú veľmi staré hviezdy s takmer totožným nízkym obsahov prvkov hmotnejších ako vodík a hélium. Preto sa predpokladá, že tieto hviezdy vznikli naraz a netvoria rôzne staré populácie, inak bežné v prípade galaxií.
Každé pravidlo však máva aj výnimky. Ide najmä o guľovú hviezdokopu omega v súhvezdí Kentaura čiže omegu Centauri. Pozorovali v nich hviezdne populácie rôzneho zloženia a veku. Podobným prípadom je aj M22 čiže Messier 22 v súhvezdí Strelca.
Hviezdokopa M22.
Obidva tieto prípady sa vysvetľovali predpokladom, že omega Centauri a M22 sú vlastne zvyšky malých - takzvaných trpasličích - galaxií, ktoré kedysi dávno svojou mohutnou gravitáciou rozrušila a takmer celé pohltila Mliečna cesta.
Kľúčom sú supernovy
Juhokórejský tím na základe obsahu vápnika doložil, že viaceré hviezdne populácie sa vyskytujú najmenej v devätnástich guľových hviezdokopách. V siedmich z nich to podporujú aj obsahy ďalších prvkov hmotnejších ako vodík a hélium. Podstatné tu je, že tieto prvky do hviezdokop museli dodať hviezdne výbuchy označované ako jav supernovy.
Hviezda pri ňom obrovskou rýchlosťou odhodí do medzihviezdneho priestoru povrchové vrstvy, spolu s hmotnejšími prvkami, syntetizovanými pri výbuchu. Tieto vrstvy si mohli udržať iba oveľa masívnejšie sústavy, ako je väčšina dnešných guľových hviezdokop. Záver preto znel, že to sú zvyšky trpasličích galaxií.
To isté vyšlo aj medzinárodnému tímu. Pozoroval guľovú hviezdokopu Terzan 5, ktorá sa na rozdiel od iných, obiehajúcich v hale, vonkajšej časti Mliečnej cesty, nachádza vo výduti, ktorá obklopuje galaktický stred. Dalo sa to iba infračervenými detektormi, bežné svetlo k nám odtiaľ neprenikne - pohlcujú ho oblaky medzihviezdneho prachu.
Infračervené pozorovania v Terzan 5 odhalili prítomnosť najmenej dvoch hviezdnych populácií s rôznym vekom a obsahom železa, prvej spred asi 12 miliárd rokov, druhej spred asi šiestich miliárd rokov. A rovnako tiež to, že Terzan 5 má väčšiu hmotnosť, ako sa myslelo.
Výskum galaktickej minulosti
História Mliečnej cesty je zakódovaná v jej najstarších zlomkoch, ako sú guľové hviezdokopy a iné hviezdne sústavy, ktoré boli svedkami celej jej evolúcie.
Tento výskum otvára nové okno na našu galaktickú minulosť. Navyše to môže byť prvý zo série objavov, ktoré osvetlia vznik výdutí v galaxiách. Za prachom stredovej výdute Mliečnej cesty sa azda skrýva ešte niekoľko podobných sústav, povedal Francesco Ferraro.
Hlavné zdroje: Nature z 26. novembra 2009; Komuniké European Southern Observatory z 25. novembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
