Moskva 12. apríla (TASR) - Skutočnou príčinou havárie stíhačky pilotovanej kozmonautom a vojenským letcom Jurijom Gagarinom 27. marca 1968 nebola porucha motora, ako sa roky uvádzalo, ale vyhýbací manéver pred hroziacou zrážkou s iným lietadlom, po ktorom tlaková vlna Gagarinov stroj prevrátila a lietadlo sa v malej výške dostalo do neovládateľnej vývrtky. Tvrdia to dvaja bývalí sovietski kozmonauti Vladimir Šatalov a Alexej Leonov.
"Vtedy o tom nikto verejne neprehovoril, pretože sa tvrdilo, že niečo také sa v našej krajine stať jednoducho nemohlo. Aj preto nebol nikto potrestaný," povedal Alexej Leonov, ktorý je jedným z posledných žijúcich členov oficiálnej vyšetrovacej komisie spred 34 rokov.
V troskách prúdového lietadla Mig-15-UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti asi 80 kilometrov severozápadne od Moskvy okrem Gagarina zahynul aj druhý pilot dvojmiestnej stíhačky. Okrem oficiálnej verzie o zlyhaní motora sa roky šírili aj iné "zaručene pravé" verzie, napríklad o tom, že Gagarin letel pod vplyvom alkoholu, alebo že verejne urazil sovietskeho lídra a stal pre vtedajšiu moc nepohodlným. Záverom oficiálneho vyšetrovania dodnes neverí vdova Valentina Gagarinová.
Rusko si práve dnes pripomenulo 41. výročie úspešného letu Jurija Gagarina na obežnú dráhu Zeme. Po troch neúspešných pokusoch, ktoré traja kozmonauti neprežili, raketa Vostok vyniesla Gagarina 12. apríla 1961 na obežnú dráhu na 108 minút. Zo zaslúženej slávy sa sovietsky kozmonaut tešil len necelých sedem rokov a zomrel vo veku 34 rokov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
