Dragon Age: Origins - draky pre dospelých

Prečo?

Svet Dragon Age: Origins nie je úplne rozprávkovo farebný, ale ani stereotypne čierno-biely. Sám sa prezentuje skôr ako červeno krvavý, ale najvýstižnejšie o ňom asi bude povedať, že hýri všetkými odtieňmi šedej. So správaním podľa vzoru - princezná je dobrá, černokňažník zlý - by ste tu ďaleko nezašli. Koncept „naturalizmu vo fantázii“ môžeme vo svete videohernej zábavy ešte stále považovať za neošúchaný. Aj keď nie vyslovene originálny (spomeňme napríklad podareného Zaklínača). Väčšina iných projektov, ktoré sa však hrdia zložitým druhom vykresľovania reality, ho nakoniec zredukuje do podoby troch-štyroch morálne spochybniteľných rozhodnutí za hru. V Dragon Age je to zložitejšie. Atmosféru tvarovania neľahkého životného priestoru na základe vašich vlastných činov a presvedčenia udržiava intenzívnejšie. Počas desiatok a desiatok hodín. S každým novým dialógom sa „bojíte“, že bude treba spraviť rozhodnutie, ktorému by ste sa najradšej úplne vyhli, lebo ho neviete poriadne vyhodnotiť. Túžite ho aspoň odložiť, premyslieť si, získať viac informácií. Ale veľakrát to nejde. Treba sa rozhodnúť na mieste. Za seba. Bez pomoci. A prijať následky. Niekedy nepredvídateľné, ktoré budú neskôr mrzieť. A niekedy predvídateľné, ktoré môžu mrzieť ešte viac, ale musíte sa im vystaviť. Všetkých prosto neuspokojíte.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Ako zladiť protichodné osobné a spoločenské záujmy? Ako udržať v priazni všetkých členov družiny? Chcete vychádzať s viacerými, ale navzájom si nerozumejú. Alebo ešte horšie – čo keď nesedia vám, ale potrebujete využiť ich schopnosti? Budete oportunista, pragmatik alebo idealista? Je tunajšia cirkev podľa vás manipulatívna či charitatívna? Špinavá politika, krivdy, zrady, nedorozumenia, rasová nenávisť... Vitajte v Dragon Age: Origins, cíťte sa ako doma. Je tu pre vás autentický, komplexný svet, v ktorom idete prerážať svoj názor. A kopec nepriateľov.

Raz za niekoľko storočí sa totiž na povrch kontinentu Thedas priženie z podzemia temná horda. Spravidla ju vedie démonom v podobe draka. Na čelo odporu sa zvyknú postaviť bojovníci z klanu Gray Wardens, ktorí zasvätili život ochraňovaniu svojej zeme pred touto skazou. No ich rady sa prerieďujú a nie každý je hoden stať sa členom.

Asi neprezradím veľa, keď poviem, že príbeh sa točí okolo vašej účasti v tejto frakcii a že vašim záujmom je temnú hordu potlačiť. Inak by ste si totiž nemohli užívať životný priestor, ktorý sa popri tom snažíte vydobyť. Či už ako chrabrý templár, slobodný elf, úlisný vrah či krvavý mág - to je na vás. Príbeh ponúka niekoľko zvratov. Nie úplne neočakávaných, pri tomto druhu deja sú nejaké tie zvraty už len z princípu očakávanou záležitosťou. Určite je pre vás ale pripravených zopár pekných prekvapení.

Keď vyrastiem, budem....
Z akej pozície a akým spôsobom sa do klanu Grey Wardens dostanete, závisí od vašej voľby rasy a povolania. Tá zásadne mení zážitok z hrania a kolorit dialógov, keďže sa rasy vnímajú rôzne. Vy sa môžete snažiť pristupovať ku všetkým ostatným ústretovo a s otvorenou mysľou, ale zároveň môžete tvrdo raziť záujmy vašej strany. Tento výber vplýva aj na vašu východiskovú situáciu a váš vlastný mikropríbeh na pozadí „celoštátnych“ záležitostí. Celkovo hra ponúka až 6 diametrálne odlišných začiatkov, ktoré vás do nich uvedú. To znamená iné prostredia, iné NPC, iné presvedčenia, iné citové väzby, iných priateľov a iných nepriateľov.

Na ilustráciu – ako mág začínate vo veži, ktorá je a má byť po celý život vašim domovom. Stojíte pred rozhodujúcou skúškou. Musíte ukázať vašu schopnosť odolať pokušeniam démonov, aby sa nestalo, že raz svoju potenciál použijete na krvavú mágiu. Neúspech v skúške rovná sa smrť. Tí, ktorí sa riziku nechcú vystaviť, sa môžu nechať od daru mágie preventívne očistiť. Zároveň sa ale zbavia emócií a stanú sa z nich len bezduchí vykonávatelia vôle iných. Ak uspejete, budete celý život slúžiť pod dohľadom cirkvi, ktorá ovláda spoločenstvo mágov. Tak čo – veríte v najcnostnejšie dôvody cirkvi v záujme ochrany spoločnosti pred zneužívaním magických síl? Alebo sa prikloníte k zástancom väčšej voľnosti pre čarodejov, ale zároveň k zvýšeniu rizika temnej mágie vo svete? Budete lojálni k priateľovi, čo sa vzoprie pravidlám, alebo k inštitúcii, ktorá ich vytvorila a do ktorej odjakživa patríte? Aj jeho dôvody pôsobia dôveryhodne, ale neklame? Podobné dilemy pred vás hra predhadzuje, či už začínate ako prominent alebo chudák z ktorejkoľvek rasy.

Tie sú na výber „iba“ tri – človek, elf a trpaslík. Podobne sú na výber tri povolania – bojovník, mág a lump, ktoré predurčujú rozdelenie klasických atribútov (sila, mágia, presnosť, odolnosť, etc.) a vyznačujú základné predpoklady vašej postavy. Rozvíjať ich môže v učení desiatok talentov či kúziel. Dôležité je voliť ich tak, aby sa v boji vhodne dopĺňali. Okrem toho do hry vstupuje aj 8 zručností (bylinkárstvo, jedy, verbálny vplyv, taktika, atď. - každá v 4 leveloch), ktoré sa môžu postavy postupne naučiť. A aby toho nebolo málo, každá postava si postupne môže osvojiť dve zo štyroch špecializácií pre svoje povolanie. Herný mechanizmus vylepšovania vlastností a navrhovania ich správnych kombinácií určite uspokojí náročných fanúšikov bažiacich po komplexnom systéme vývoja postáv.

Skrátka je toho požehnane a najradšej by ste vedeli všetko. Je ale absolútne vylúčené naučiť jedného hrdinu plné spektrum schopností. Vďakabohu, na výprave nebudete sami.

Svorne
Trpasličie doly, elfské lesy, ľudské mestá, zradné svety snov... To všetko navštívite s partičkou svojských dobrodruhov. Do družiny ich môžete postupne zaradiť až 8 (so stiahnuteľným obsahom už 9). Do konkrétnej lokácie vstúpite vždy maximálne v štvorčlennej skupinke, pri návšteve vášho tábora môžete jej zloženie stále meniť. Ideálne je samozrejme koncipovať ju tak, aby ste mohli využívať prednosti všetkých povolaní.

Pri pohybe a súboji vždy priamo ovládate jednu postavu (vôbec to nemusí byť vaša hlavná), ostatné ju nasledujú, prípadne vykonávajú potrebné akcie automaticky. Pri konzolovej verzii som sa ani raz nestretol so zasekávaním postáv do prostredia, či s tým, že by zavadzali a plietli sa pod nohy. Jednoznačne najväčší neduh oproti PC verzii (ku ktorej pripravujeme špeciálny článok) je, že sa kamera pri boji nedá prepnúť do izometrického pohľadu, ktorý by si niektoré taktické bitky vyžadovali. Všetko dianie totiž môžete v ľubovoľnom momente zastaviť a každému členovi party pridať jeden príkaz, ktorý má najbližšie vykonať. Pri boji s čoraz viac príšerami by sa vyvýšený pohľad určite hodil. Jeho absencia vám nepokazí zážitok, ale určite by ho vylepšila.

Hra ponúka rozšírené taktické správanie sa postáv (známe už z Baldur’s Gate), ktoré môžete editovať podľa vlastnej chuti. Každá postava má niekoľko políčok (počet sa dá rozširovať), ktoré sa dajú naládovať príkazmi podľa najrôznejších kritérií a priorít. Ak lukostrelec zbadá v roji nepriateľov mága, má útočiť na neho. Ak má člen skupiny zdravie pod úroveň 25 percent, má ho ozdraviť liečiteľ. Ak je čarodejník v obkolesení viac ako 3 postáv, má použiť kúzlo s okolitým dosahom... Keď všetko odsýpa podľa vašich príkazov, prináša to ten pravý pôžitok.

Dôležité a zábavné zároveň je aj kombinovať magické efekty či preväzovať akcie vašich zverencov (rozbíjať nepriateľov, čo zmrazí mág alebo lukostrelcom paralizovať najsilnejšieho soka, do ktorého sa potom automaticky pustí bojovník a podobne). Ak vás nebaví nastavovať tieto akcie ručne, môžete si vybrať z niekoľkých predefinovaných stavov, prípadne túto možnosť úplne vypnúť. To by ale bola naozaj škoda. O náročnosti a priebehu súbojov si môžete podrobnejšie prečítať v tabuľke. Pre tých, ktorým stačí potvrdenie, že sú vyvážené a že ponúkajú aj výzvu... Tak sú vyvážené a ponúkajú aj výzvu. Veľakrát si ako divák užijete boj, kde všetko prebieha podľa vašich pokynov. Keď sa zas vyskytne niečo neočakávané (väčší boss, viac príšer, pasce na bojisku), budete často siahať aj po pauzovaní a manuálnom rozdávaní príkazov. Určite najzábavnejšie sú boje s elitnými príšerami, ktoré dajú fakt zabrať.

Na vandrovke
Celé diane Dragon Age: Origins sa odohráva v provincii Fereldem na kontinente Thedas, ktorý je súčasťou rozsiahleho fantasy sveta. (V iných jeho častiach sa budú perspektívne odohrávať ďalšie diely série, možno aj ďalšie knihy, komixy či filmy – kto vie. Bioware sa netají, že má so značkou ďalšie plány.) Hra nevyužíva princíp maximálnej slobody pohybu po provincii. Postupne na mape odhaľujete čoraz viac lokácií a medzi nimi sa môžete voľne premiestňovať iba rýchlym presunom. Podobne ako v starších hrách od týchto vývojárov vás aj tu môže na cestách všeličo postretnúť. Niekedy vás prepadnú banditi, inokedy narazíte na potulného obchodníka a inokedy vám hra touto formou predhadzuje aj subquesty. Tie sa inak hlavne získavajú na vývesných tabuliach rôznych cechov, a samozrejme prostredníctvom komunikácie s NPC.

Zaujímavé subquesty núkajú najmä členovia družiny. Čím viac sa im venujete, rozprávate sa s nimi alebo im darmi plníte ich priania, tým viac sa vám otvárajú a zdôverujú. Všetci majú veľmi zaujímavé pozadie (niektoré aj popredie) a určite sa do týchto príbehových línií oplatí investovať čas. Vytvárajú totiž k postavám citové väzby - ako je to v hre zvykom, vôbec nie jednoduché. Navyše vás to ešte viac zaangažuje do deja a pomôže lepšie pochopiť fungovanie celého bohatého sveta, princípy jednotlivých rás, kást, frakcií či povolaní. Ďalším benefitom je to, že za budovanú priazeň postavy získavajú aj vylepšenia niektorých vlastností.

Náplňou sú subqesty pomerne tradičné - zozbieraj, odnes, zlikviduj. V zásade ale neurazia a každá koruna naviac sa hodí. V Dragon Age sa veľa atraktívneho vybavenia nachádza priamo v obchodoch, možno ešte viac ako v dungeooch (tiež skoro ako v realite, že?). Naškrabať naň nie je vôbec jednoduché. Čo je dobre, pretože si kvalitné veci budete naozaj vážiť.

Šľape to?
Ostatné prednosti Dragon Age odsunuli hodnotenie technickej stránky až do záverečných pasáži recenzie. Vôbec to však neznamená, že by sa za ňu hra mala hanbiť. Hudobné motívy dobre podporujú celkovú veľkolepú atmosféru. Dabing je profesionálny, v drvivej väčšine dôveryhodný a prirodzený. Dosť možno ide o jednu z najukecanejších hier histórie (taká svokra, len viac zábavná). Príležitosti na dialógy sú na každom kroku a nad kvantom línií, ktorými sa môžu uberať, budete krútiť hlavou. Uznanlivo. Členovia party sa podľa svojho presvedčenia zapájajú do vašich rozhovorov s inými postavami. Vždy, keď sa udeje niečo zásadné, k tomu majú čo povedať. Aj na základe toho sa ďalej tvaruje váš vzťah. A často sa pri potulkách rozprávajú do pozadia sami medzi sebou. Aby sa niečo viac dozvedeli, alebo aby sa len tak podpichovali. Celkom im to ide.

V tejto (vítanej) záplave hovoreného slova je zarážajúce, že hlavný hrdina ostal nemý. Aj keď máte skutočne kopec možností, ako v rozhovoroch reagovať, budete tak mať žiaľ občas pocit, že z vašej strany zostáva niečo „nedopovedané“. Zamrzí to o to viac, že má Bioware s priam filmovým vyšperkovaním dialógov bohaté skúsenosti – viď Mass Effect. Hĺbku rozhovorom to neuberá, atmosfére ale niekedy áno. Pre mňa osobne je to najväčší nedostatok hry.

Kvalita grafického spracovania nie je revolučná. Limitujú ju možnosti enginu Eclipse, ktorý má základ ešte v starej Aurore (na nej bežal už napríklad Neverwinter Nights z roku 2002). Autori z neho vymačkali maximum, ale vizuálnym kvalitám, na aké lákajú súčasní top konkurenti (Assassin's Creed 2), sa hra nevyrovná. Niektoré textúry pri pohľadoch zblízka by si zaslúžili viac pixelov – napríklad zem pod nohami či tváre. Mimické prejavy postáv v hre sú žiaľ menej detailné, ako ponúka jej sci-fi bratranec Mass Effect. Čo grafike ale chýba po technickej stránke, to vynahradzuje rozmanitosťou, dizajnom a atmosférou prostredia. Do ovládania sa dostanete veľmi rýchlo, všetko je intuitívne a praktické. Určite sa hre dá vytýkať zopár nedostatkov, ale žiadne nie sú natoľko výrazné, že by degradovali tento intenzívny zážitok.

Záverečný verdikt
Na Dragon Age cítiť, že sa snaží bojovať s najzaužívanejšími stereotypmi žánru, i keď miestami sa im až nepochopiteľne ľahko poddáva. Keďže je zasadený vo fantasy svete, autorom ako nedostatok invencie nikto nemôže vyčítať, že ich elfovia sú tí ušatí z lesa a ich trpaslíci sú tí chlpatí z dolov. Prečo sa ale práve aj ich hovoriaci strom musí vyjadrovať pomaly a vo veršoch, už zostane záhadou... Našťastie takýchto „nežiaducich citácií“ známych predlôh nie je až tak veľa. Dragon Age si razí po stránke histórie a prezentácie rás svoju vlastnú cestu. Natoľko lákavú, že sa na ňu budete chcieť vydávať často. A pokojne vám to môže zabrať (minimálne) 40 či (viac ako) 100 hodín. Záleží na vás. Je veľa rozsiahlych hier, do ktorých sa najprv ponoríte, ale nakoniec vás ich dohrať nič nenúti. Tento „drak“ vám na krk bude dýchať stále.

Na obale hry svieti číslo 18. Okrem toho, že to je veková reštrikcia, sa to dá ešte vysvetliť aj ako odporúčanie. Hra nešetrí krvou (v mnohých dialógoch ste ňou ešte poznačení z posledného súboja) a dôjsť môže aj k sexuálnym vzťahom postáv (po vizuálnej stránke nič explicitné, skôr decentné). Práve tento „dospelácky“ obsah je dôvodom vekového obmedzenia, popravde povedané, keby mal už niekoho nalákať, skôr to budú tí mladší. Či by sa im ale kvôli nemu chcelo absolvovať už len prvý akt, kde je viac uvádzacích dialógov a čítania kódexu než súbojov... no neviem. Dragon Age nie je hra určená starším preto, že sa ich hrdina môže vyspať s čarodejkou (alebo elfom, proti Gustavovi žiaden dišputát), či ocákať krvou. Ozajstný zážitok ponúka v rozmere, ktorý by mladšie publikum asi naplno neodvnímalo, prípadne iba znudene preklikalo. Atmosféra plná komplikovaných vzťahov, náročných rozhodnutí, intríg, rasových predsudkov, morálnych dilem, milosrdných i zákerných lží a zrady, ale i zdravej dávky sarkazmu... Áno, rozprávka, ale dosť naturalistická. Násilný svet, v ktorom rovnako ako meče škodia slová. Akcia, kde je pri súbojoch minimálne rovnako ako mačkanie čudlíkov dôležitá taktika. Ideálne kombinácie pre vyspelý druh zábavy. Mix týchto faktorov robí z Dragon Age jedno z najlepších RPG posledných rokov.