Narodil sa pred 115 rokmi, 26. novembra 1894.
Norbert Wiener (1894-1964)
1908 - ve 14 letech dosahuje bakalářské hodnosti na Tufts College a pokračuje ve studiu matematiky na Harvardově univerzitě
1912 - v 18 letech dosahuje hodnosti PhD v matematice na Harvardově univerzitě a pokračuje ve studiu matematiky v Cambridži a v Göttingenu
1913 - začíná vyučovat matematiku na Massachusettské technice, kde působí s malými přestávkami celý aktivní život
1926 - jeden rok stipendistou Guggenheimovy nadace v Göttingenu, kde se seznamuje s vůdčími osobnostmi matematiky F. Kleinem, D. Hilbertem ad.
1930 - první úspěšná práce věnovaná zobecněné harmonické analýze
1932 - roční působení v Cambridži, spolupráce a přátelství s J. B. S. Haldanem
1933 - spolupráce s Paleyem, Wienerem Paleyovo kritérium
1934-1935 - působení v Číně na univerzitě ČchingChua v Pekingu
1940-1945 - vybudování teorie predikce stacionárních časových řad a její použití pro řízení protiletadlového dělostřelectva, Wienerova-Hopfova rovnice
1944 - spolupráce s A. Rosenbluethem na aplikaci této teorie pro fyziologické systémy, první myšlenky kybernetiky a jejich prezentace na seminářích pořádaných nadací Josiaha Macyho
1946 - Wienerovy-Liovy rovnice
aneb řízení a sdělování v živých organizmech a strojích1948 - vychází kniha Kybernetika
1950 - následuje kniha Kybernetika a společnost
1956 - vlastní životopis I am a matematician, kniha, která je velmi zajímavým dokumentem zachycujícím zrod hlavních směrů exaktních věd v první polovině dvacátého století
1963 - kniha Nové kapitoly kybernetiky
Wiener bol typické zázračné dieťa. Zaslúžil sa o to aj jeho otec, poľský emigrant, profesor slovanských jazykov a literatúry na Harvardovej univerzite, ktorý zobral jeho základné vzdelanie do vlastných rúk. Keď mal Norbert tri roky, vedel čítať a písať, keď mal štyri, čítal vedecké knihy. V štrnástich získal hodnosť bakalára na Tufts College a pokračoval v štúdiu matematiky na Harvardovej univerzite, kde v osemnástich dosiahol hodnosť doktora filozofie.
Ako mimoriadne nadaný matematik získal štipendium, ktoré mu umožnilo pokračovať v štúdiu za morom. V britskom Cambridgei bol jeho učiteľom slávny matematik a filozof Bertrand Russell, v nemeckom Göttingene chodil na prednášky Davida Hilberta, jedného z najvýznamnejších matematikov 20. storočia.
Stroje a myseľPo vypuknutí druhej svetovej vojny sa Wiener vrátil do USA. Bol asistentom na katedre matematiky Massachussettského technického inštitútu (známeho ako MIT) v Cambridgei, kde pôsobil s malými prestávkami ako profesor až do konca aktívneho života.
V Cambridgei sa zaoberal filozofickými problémami matematiky, no najmä jej vzťahom k iným oblastiam. Podobne ako matematik John von Neumann alebo fyzik Erwin Schrödinger aj Wiener bol presvedčený, že základom činnosti živých systémov aj strojov je prenos informácie. Publikoval pritom článok, v ktorom opísal podobnosť medzi zariadeniami, ktoré riadia stroje, a medzi biologickými mechanizmami, vďaka ktorým myseľ ovláda telo.
Článok vyvolal mnohé emotívne reakcie, kladné aj odmietavé. To ho nakoniec prinútilo k novému rozmýšľaniu a formulovaniu princípov celkom nového odboru na rozhraní matematiky, fyziky, neurológie a ekonómie. Nazval ho kybernetikou podľa gréckeho slova kybernétés (lodivod, kormidelník).
Wiener však bol považovaný za typického roztržitého profesora. Život mu komplikovala nielen zábudlivosť, no aj silná krátkozrakosť, a tak mával občas problém nájsť na parkovisku svoje auto, raz dokonca netrafil ani do svojho nového bytu.
Riadenie a spoločnosťWienerova prvá kniha s názvom Kybernetika: riadenie a komunikácia organizmov a strojov, vydaná v roku 1948, sa stala bestsellerom. Wiener v nej okrem iného formuloval aj matematické vzťahy základného kybernetického princípu – spätnej väzby. Kniha okrem nadšenia opäť zožala tvrdú kritiku. Keď však Wiener v roku 1950 vydal druhú knihu – Kybernetika a spoločnosť, svet ju opäť s chuťou čítal. Tu už si Wiener všímal spoločenské dôsledky uplatnenia kybernetiky.
Príbeh tejto vedy však nebol priamočiary. Mnohí si pamätajú, že v našich krajinách zažila kybernetika obdobie ideologického odmietania ako buržoázna paveda i časy, keď bola považovaná za liek takmer na všetko.
Na Západe sa medzičasom kybernetika stala základom informatiky. Osamostatnili sa aj iné odbory spojené s výpočtovou technikou, napríklad výskum neurónových sietí alebo umelej inteligencie. Bez roztržitého profesora Wienera a jeho úsilia o jednotnú vedu by zrejme vyzerala druhá polovica 20. storočia inak.
