SME
Nedeľa, 1. august, 2021 | Meniny má BožidaraKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Roztržitý profesor založil kybernetiku

Norbert Wiener bol významný americký matematik, ktorý sformuloval princípy kybernetiky.

Norbert Wiener.Norbert Wiener. (Zdroj: LIFE / TIME)

Narodil sa pred 115 rokmi, 26. novembra 1894.

Norbert Wiener (1894-1964)

1908 - ve 14 letech dosahuje bakalářské hodnosti na Tufts College a pokračuje ve studiu matematiky na Harvardově univerzitě
1912 - v 18 letech dosahuje hodnosti PhD v matematice na Harvardově univerzitě a pokračuje ve studiu matematiky v Cambridži a v Göttingenu
1913 - začíná vyučovat matematiku na Massachusettské technice, kde působí s malými přestávkami celý aktivní život
1926 - jeden rok stipendistou Guggenheimovy nadace v Göttingenu, kde se seznamuje s vůdčími osobnostmi matematiky F. Kleinem, D. Hilbertem ad.
1930 - první úspěšná práce věnovaná zobecněné harmonické analýze
1932 - roční působení v Cambridži, spolupráce a přátelství s J. B. S. Haldanem
1933 - spolupráce s Paleyem, Wienerem Paleyovo kritérium
1934-1935 - působení v Číně na univerzitě ČchingChua v Pekingu
1940-1945 - vybudování teorie predikce stacionárních časových řad a její použití pro řízení protiletadlového dělostřelectva, Wienerova-Hopfova rovnice
1944 - spolupráce s A. Rosenbluethem na aplikaci této teorie pro fyziologické systémy, první myšlenky kybernetiky a jejich prezentace na seminářích pořádaných nadací Josiaha Macyho
1946 - Wienerovy-Liovy rovnice
aneb řízení a sdělování v živých organizmech a strojích1948 - vychází kniha Kybernetika
1950 - následuje kniha Kybernetika a společnost
1956 - vlastní životopis I am a matematician, kniha, která je velmi zajímavým dokumentem zachycujícím zrod hlavních směrů exaktních věd v první polovině dvacátého století
1963 - kniha Nové kapitoly kybernetiky

Wiener bol typické zázračné dieťa. Zaslúžil sa o to aj jeho otec, poľský emigrant, profesor slovanských jazykov a literatúry na Harvardovej univerzite, ktorý zobral jeho základné vzdelanie do vlastných rúk. Keď mal Norbert tri roky, vedel čítať a písať, keď mal štyri, čítal vedecké knihy. V štrnástich získal hodnosť bakalára na Tufts College a pokračoval v štúdiu matematiky na Harvardovej univerzite, kde v osemnástich dosiahol hodnosť doktora filozofie.

Ako mimoriadne nadaný matematik získal štipendium, ktoré mu umožnilo pokračovať v štúdiu za morom. V britskom Cambridgei bol jeho učiteľom slávny matematik a filozof Bertrand Russell, v nemeckom Göttingene chodil na prednášky Davida Hilberta, jedného z najvýznamnejších matematikov 20. storočia.

Stroje a myseľ

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Wiener vrátil do USA. Bol asistentom na katedre matematiky Massachussettského technického inštitútu (známeho ako MIT) v Cambridgei, kde pôsobil s malými prestávkami ako profesor až do konca aktívneho života.

V Cambridgei sa zaoberal filozofickými problémami matematiky, no najmä jej vzťahom k iným oblastiam. Podobne ako matematik John von Neumann alebo fyzik Erwin Schrödinger aj Wiener bol presvedčený, že základom činnosti živých systémov aj strojov je prenos informácie. Publikoval pritom článok, v ktorom opísal podobnosť medzi zariadeniami, ktoré riadia stroje, a medzi biologickými mechanizmami, vďaka ktorým myseľ ovláda telo.

Článok vyvolal mnohé emotívne reakcie, kladné aj odmietavé. To ho nakoniec prinútilo k novému rozmýšľaniu a formulovaniu princípov celkom nového odboru na rozhraní matematiky, fyziky, neurológie a ekonómie. Nazval ho kybernetikou podľa gréckeho slova kybernétés (lodivod, kormidelník).

Wiener však bol považovaný za typického roztržitého profesora. Život mu komplikovala nielen zábudlivosť, no aj silná krátkozrakosť, a tak mával občas problém nájsť na parkovisku svoje auto, raz dokonca netrafil ani do svojho nového bytu.

Riadenie a spoločnosť

Wienerova prvá kniha s názvom Kybernetika: riadenie a komunikácia organizmov a strojov, vydaná v roku 1948, sa stala bestsellerom. Wiener v nej okrem iného formuloval aj matematické vzťahy základného kybernetického princípu – spätnej väzby. Kniha okrem nadšenia opäť zožala tvrdú kritiku. Keď však Wiener v roku 1950 vydal druhú knihu – Kybernetika a spoločnosť, svet ju opäť s chuťou čítal. Tu už si Wiener všímal spoločenské dôsledky uplatnenia kybernetiky.

Príbeh tejto vedy však nebol priamočiary. Mnohí si pamätajú, že v našich krajinách zažila kybernetika obdobie ideologického odmietania ako buržoázna paveda i časy, keď bola považovaná za liek takmer na všetko.

Na Západe sa medzičasom kybernetika stala základom informatiky. Osamostatnili sa aj iné odbory spojené s výpočtovou technikou, napríklad výskum neurónových sietí alebo umelej inteligencie. Bez roztržitého profesora Wienera a jeho úsilia o jednotnú vedu by zrejme vyzerala druhá polovica 20. storočia inak.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Medzi uhynutými rybali boli aj generačné ryby.

Inšpekcia životného prostredia aj polícia ekologickú katastrofu riešia.


30. júl
Martina Hrašnová.

Sledujte 9. deň olympiády minútu po minúte.


Sportnet 2 h
Martin Huba.

Na Detskej univerzite Komenského prednášal o kultivovanosti.


30. júl
Ilustračné foto

Nikto z českých politikov neodpovedal.


27. júl

Neprehliadnite tiež

Dvojica ruských kozmonautov Oleg Novickij a Piotr Dubrov, ktorí uskutočnili v stredu 2. júna 2021 výstup do voľného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Výstup súvisel s prípravou na príchod nového ruského modulu.

Prevádzku ruského segmentu na ISS chce Rusko ukončiť v roku 2028.


TASR 8 h
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 30. júl