WASHINGTON. Medzinárodné vedecké konzorcium, ktoré mapuje morský život, predložilo zoznam tisícov druhov organizmov z pásma medzi okrajom temnoty, kam už nepreniknú slnečné lúče, a temnými a mrazivými hlbinami po dno.
Ide o tvory žijúce v hĺbkach do 5-tisíc metrov pod hladinou. Skúmať sa dajú pomocou vlečných hlbinných kamier, sonarov a podmorských robotov. Terajších 344 členov konzorcia Census of Marine Life (Sčítanie morského života), ktorí pochádzajú z 34 krajín, ich zatiaľ zaznamenalo 17.650 druhov. Konzorcium má štrnásť terénnych projektov. Z nich päť sa týka "ríše temna". Postupujú od okrajov kontinentov stále hlbšie, cez podmorské horské chrbty a jednotlivé sopky až po dno a priekopy v ňom. Týchto päť projektov má naplánovaných vyše 210 expedícií.
Čím sa živia?
Novoobjavené tvory sa živia tým, čo padá zhora zo slnkom zaliateho pásma bližšie k hladine - zväčša odumretým planktónom alebo čiastočkami organického materiálu, ale aj kostrami veľrýb na dne, prípadne baktériami, ktoré samé osebe vystačia s chemickou potravou.
Vzhľadom na vysoký tlak, nízku teplotu a nedostatok potravy neprekvapuje, že počet druhov klesá s rastúcou hĺbkou. Z uvedených 17.650 druhov sa iba pri 5722 druhoch všetky zaznamenané pozorovania týkajú hĺbok pod 1000 metrov.
Zvyšných takmer 12-tisíc bolo pozorovaných v hĺbke od 1000 metrov po 200 metrov, čo je hranica, kde vzhľadom na tmu prestáva fungovať fotosyntéza.
Život na dne
Veľkou neznámou je rozmanitosť života v bahnitých sedimentoch na dne. Tamojšie tvory sú totiž zväčša iba niekoľkomilimetrové a navyše sa skrývajú medzi časticami sedimentov, takže ich kamery nezachytia. Podľa niektorých názorov tam môže jestvovať, čo sa týka pestrosti životných foriem, akýsi ekvivalent dažďových pralesov.
Napríklad zo 680 exemplárov drobných kôrovcov veslonôžok (Copepoda) nájdených na dne počas expedície do juhovýchodného Atlantiku veda nepoznala 99 percent. Pri väčších organizmoch, s rozmermi dážďovky to bolo 50-85 percent.
Pestré spoločenstvá
Expedície tiež odhalili prekvapivo pestré spoločenstvá organizmov vrátane koralov, morských uhoriek a morských ježkov až na úrovni tisíc metrov pod hladinou. Jednu morskú uhorku nasnímali na dne v hĺbke 2750 metrov ako sa posúva na množstve tykadiel.
Ešte oveľa hlbšie prosperujú spoločenstvá s dominantnosťou trubicových červov okolo hydrotermálnych prieduchov v dne. Konzorcium objavilo najhlbšie ležiaci (4100 metrov), najhorúcejší (407 stupňov Celzia) a najsevernejšie ležiaci (73. stupeň severnej šírky). Mimoriadne nečakané bolo pre členov konzorcia stretnutie s tuleňom sloním v hĺbke 2388 metrov. Tlak vodného stĺpca tam 240-krát presahuje atmosférický na hladine. Takmer neuveriteľné, veď ľuďom môže prasknúť ušný bubienok už v hĺbke desať metrov.
Zdroj: Komuniké Census of Marine Life z 22. 11. 2009 Pre TASR Zdeněk Urban
