Pôvodný agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
ŽENEVA, BRATISLAVA. Rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Také je tempo, akým napredujú vedci pri spúšťaní Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) v CERNe neďaleko Ženevy. Len v piatok začali 27-kilometrovým okruhom asi sto metrov pod zemou krúžiť prvé zväzky protónov, a v pondelok už došlo aj k prvým zrážkam. Tesne pred týmto štádiom sa pritom obrovský fyzikálny experiment pokazil minulý rok v septembri.
Prvý bol ATLAS
Bolo asi pol tretej, keď sa v detektore ATLAS - pri ktorého zrode stáli aj slovenskí vedci - zrazili dva zväzky protónov. Krúžili vtedy rýchlosťou, ktorá sa blížila rýchlosti svetla. Neskôr sa protóny zrazili aj pod dohľadom detektorov CMS a LHCb.
„Toto je úžasná správa, začiatok fantastickej éry fyziky," povedala podľa vedeckého magazínu New Scientist Fabiola Gianottiová, hovorkyňa projektu ATLAS. „Po dvadsiatich rokoch medzinárodnej spolupráce, ktorá umožnila postaviť dosiaľ nevídane zložitý urýchľovač a jeho detektory."
Vedci zhromaždení v kontrolnom stredisku Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), FOTO: TASR
Pravdou však je, že v CERNe zatiaľ prebiehajú len takzvané kalibračné zrážky. Urýchľovač ani zďaleka nefunguje na plný výkon: zväzky protónov dosahovali v pondelok pri prvých zrážkach energie „len" približne 450 GeV. Vedci však dokážu protónom dodať aj energiu viac ako pätnásťnásobne väčšiu. Pritom najvýkonnejší americký urýchľovač Tevatron dosiaľ produkoval zrážky pri energiách, ktorá sú len o čosi väčšie než dvojnásobok energií, pri ktorých Veľký hadrónový urýchľovač iba testujú.
Začiatkom budúceho roka by LHC mohol dosiahnuť štádium, keď sa protóny budú zrážať pri energiách lúčov asi 3,5 TeV. V druhej polovici roka by malo prísť aj na zrážky pri 5 TeV - čo je zhruba desaťnásobok terajších energií. Vtedy už dôjde na veľkú subjadrovú fyziku.
Čo nájdu?
„Pri energiách lúčov 3,5 TeV a viac máme už potenciál, ktorý je za hranicami dnešných detektorov," dodala tiež Gianottiová. „Ale preto by sme niečo nové mohli objaviť už budúci rok."
Predpokladá sa, že LHC by dokázal objaviť dva druhy častíc. Prvým objavom by mohli byť častice temnej hmoty, ktoré predpovedá teória supersymetrie. Záleží však na tom, akú majú hmotnosť.
„Ak príroda vytvorila temnú hmotu vo forme supersymetrických častíc s nízkou hmotnosťou, mohla by to byť prvá vec, ktorú LHC objaví," povedal riaditeľ CERNu Rolf Heuer. Jednalo by sa pravdepodobne o supersymetrické partnerské častice kvarkov.
Ak sú častice predpovedané supersymetriou hmotnejšie, dodáva však New Scientist, alebo jednoducho nejestvujú, prvým objavom urýchľovača by mohol byť tajomný Higgsov bozón. Predpokladá sa, že práve on umožňuje nadobúdať ostatným časticiam hmotnosť. Objavom tohto bozónu by sa tak skompletizoval takzvaný štandardný model fyziky.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
