Brütal Legend - metalový koncert

Sú hry, ktoré minimálne prezentáciou idú proti prúdu. Nie tým, že by používali viac farieb, vyššie rozlíšenie alebo hyper jemný model nasvietenia textúr. Jednoducho vyzerajú úplne inak, príťažlivejšie, hoci ich základy sú totožné s mnohými titulmi, ktoré ste už dávno hrali. Je preto veľmi pravdepodobné, že Brütal Legend hráčov rozdelí na dve skupiny: jedna bude od radosti z originálneho štýlu výskať od radosti a druhá sa začne od prvého momentu čudovať, čo sa to preboha na obrazovke deje.

Komu za to ďakovať? Meno Tim Schafer by vám malo čosi hovoriť. Maniac Mansion, Monkey Island, Full Throttle, Grim Fandango, Psychonauts – a teraz Brütal Legend. Môže sa síce zdať, že klesajúca forma uznávaného esa herného priemyslu sa pretaví až do vyhasnutia, no vôbec to nie je tak. Krušné začiatky herného univerza sa niesli v znamení podivných ľudí zabávajúcich sa pred veľkými a hučiacimi krabicami. Schaferov nezameniteľný rukopis sa nedostal do priamej konfrontácie s mainstreamom. A nezostal tak nepochopený, bol vítaný s otvorenou náručou. Doba pokročila, predaje tak trochu iných hier boli omnoho slabšie, než pri dobre známych značkách. Brütal Legend predstavuje akoby Schaferov životopis, exkurziu do tajných komnát podivného vývojára s odlišným názorom na skutočnú zábavu a pohlcujúcu atmosféru. Niekedy však príliš prázdnu.

Hlavný protagonista Eddie Riggs je dokonca stvárnený známym hercom Jackom Blackom, ktorého zanietenie pre videohry je vidieť z každého videa a že je pánom hercom, netreba dodávať. Táto kombinácia je jednoducho určená pre vyhranené publikum, ktoré si dokáže hry užívať, vnímať ich vnútornú krásu. A teraz rana päsťou do ksichtu: Brütal Legend je vo svojej podstate mlátička z pohľadu tretej osoby, ktorú pochopí každý, kto dokáže udržať v rukách gamepad. Ako to môže ísť dokopy?

Nie, Brütal Legend nie je zlou hrou, ono ide o skvelý kúsok, ktorý však na to, ako vyzerá, je až prázdny, bezduchý. Hra na metalového bedňáka Eddieho funguje. Je to práve on, kto sa stará o všetko v pozadí pre modernú „metalovú“ kapelu. Poznáte to: emo štýl, ziapanie o láske, kúsok rapu, trocha elektroniky a hlavne obrovská pretvárka a výborné divadlo pre masy podobne povrchných fanúšikov. Istotne nájdete mnoho príkladov zo skutočnosti a nemusíte byť ani metalovým fanúšikom. Eddie ním však je, srdce mu bubnuje ako o dušu, gitarové sóla sú pre neho najlepšou uspávankou. Na jednom z koncertov pre mladých „metalistov“ pripraví úplne všetko: od návrhu pódia po ladenie gitary. Násťročný dav šalie. Lenže niečo sa zvrtne, menšia nehoda pošle Eddieho do podivne zvráteného sveta Riggnarok, kde zo zeme trčia obrovské reproduktory a zosilovače, gigantické pomníky z gitár napovedajú o nádhernej minulosti. Len škoda, že ju chce zničiť zlý ujo Ormagöden, ohnivá beštia, ktorá preniesla Eddieho do jeho nočnej mory, do sveta, kde metal spadol na to najväčšie dno a prím hrajú ružové vlasy, tesné latexové handry, čiapočky, vejúce vlasy vo vetre a láska. No a Eddie ako správny hrdina to všetko napraví.

Je to skvelé – hneď prvé momenty hrania vás presvedčia o tom, že Schafer je borec, vtipom hýri stále rovnako, Jack Black má skvelú mimiku tváre a nadšenie: jednoducho si vychutnávate začiatok hry. Naučíte sa ovládať svoju sekeru (ktorou mlátite okolo seba), gitaru (skôr zbraň na diaľku, obdoba mágovej palice), zajazdíte si na špeciálnom vozidle a stále máte otvorené ústa a vychutnávate si skvelú atmosféru hry. Ono to vyzerá ako metalový svet a všetko podporuje vynikajúci metalový soundtrack. Nemusíte byť hneď skutočným metalovým fanúšikom, nikto od vás neočakáva, že budete poznať všetky skladby: napriek tomu si vás hra dokáže získať, ale len v prípade, že vás hra vtiahne svojou metalovou krásou – a to aj vďaka hre. Skvelá inšpirácia hudobným žánrom tu v podobnej podobe ešte nebola a ono to skutočne funguje. Klišé o tom, že musíte byť priaznivcami metalu, aby sa vám Brütal Legend páčilo, je neskutočne obohraté. Musíte mať radi originálne svety.

Okrem tradičného sekania a rúbania v štýle God of War si teda ešte zajazdíte v špeciálnom vozidle, čaká vás pomerne primitívna strategická časť, nechýba vylepšovanie používaných predmetov. To všetko sú typické bla bla bla reči. Žiaľ ako aj hra samotná. Je pekné, že práve arkádová časť pripomínajúca mlatíčku v tom najdrsnejšom zmysle slova (krv tu tečie prúdom, ale nemusíte sa obávať, hra obsahuje zámky pre násilné scény i vulgárne slová), má svoje bohaté zastúpenie, no chýbajú špeciálne útoky, obmieňanie spôsobov útočenia. Eddie mláti okolo seba sekerou, no to je asi tak všetko, čo sa k tomu dá popísať. Jazda je taktiež arkádová, avšak ovládanie je príliš citlivé, stačí menšia nerovnosť na povrchu a zmenu smeru jazdy neodvrátite. A potom tu máme strategickú časť. Pripomína to starší kúsok Z a napríklad šialený Sacrifice. Zachytávate duše fanúšikov, ktoré následne na „koncerte“ pretavíte do tvorby špeciálnych jednotiek. A bizarných. Neskôr to skombinujete s lietaním a hrateľnosť sa z pôvodnej mlátičky mení na mierne taktickú, no o to viac neprehľadnú. Akcia hre sedí, strategické vsuvky sú na začiatku príjemné, no neskôr zisťujete, že vďaka hlúpej umelej inteligencii jednotiek musíte riadiť každý ich pohyb a na to potrebujete byť v ich blízkosti. Bojujete o žriedla, z ktorých vyvierajú duše proti svojmu sokovi a scenár býva vždy totožný. Postupné zaberanie jednotlivých zdrojov duší s občasnou obranou posledne získaného. Má to šialené ovládanie, boja sa nie vždy zúčastníte, pretože máte plné práce so svojimi poddanými. Zábava klesá.

Začnete zisťovať, že len putujete od príbehovej úlohy k príbehovej úlohe. Svet naokolo sa vám začne zdať pustý, prázdny, nevýrazný. Musíte sa niekam dostať, tak tam jednoducho prídete, trochu si zabojujete a ide sa ďalej. Monotónnu hrateľnosť hre nikto nemôže uprieť, ale práve na tú je najlepším liekom metalové čaro sálajúce z celého prostredia. Nezachráni však všetko: postranné misie, vďaka ktorým si zaobstarávate (bezvýznamné a nepotrebné) vylepšenia sú nudné, interface hry je slabý, pretože nevidíte nepriateľovu energiu (teda koľko ešte máte rúbať a sekať - a či sa pri nízkej životnej energii zdekovať alebo vydržať do konca), často je dianie na obrazovke neprehľadné, nedokážete rozoznávať jednotlivé postavy v skupinových bitkách a kvalita grafického spracovania z technického hľadiska je na dnešné pomery priemerná. Level dizajn je skvostný, prevedenie na obrazovky je ale príliš slabé. Počiatočné nadšenie sa začne rozplývať, neustále opakovanie rovnakých a nijak sa nevyvíjajúcich postupov nudiť. Gitarové sóla na vyvolanie špeciálnych síl sú zábavné prvých pár minút, avšak neskôr začnú QTE (quick time event – postupné stláčanie tlačidiel zobrazených na obrazovke) v štýle Guitar Hero nudiť. Nie, tu nestačí zvoliť si v ponuke to a to, vy si musíte napríklad špeciálnu vežu, ktorá nasmeruje duše fanúšikov k vášmu pódiu pri strategickej minihre, vybrnkať. Znovu a znovu. A takto to je so všetkým.

Bolo by ale príliš zaslepené tvrdiť čosi také, že Brütal Legend je nudnou hrou. Stvárnenie metalového sveta je úžasné. Eddie stále čosi hovorí a pokým budete jednotlivé monológy vnímať, neraz sa od srdca zasmejete. Ono totiž Eddie chce samozrejme zachrániť svet, ale možno chce skôr urobiť dojem na jednu sexi kočku. Svojský svet je svojim spôsobom ukrutne príťažlivý: ale keď sa po hodine ocitnete v tom istom štádiu monotónnosti, nič vás nezastaví pred vypnutím hry. Skvelé nápady, ktoré sa nedočkali skutočného herného využitia. Brütal Legend je zábavnou hrou, ale nie na dlhú dobu. Doslova – okrem toho, že vás na dlhší čas neudrží tak ako na začiatku, je dohranie otázkou niekoľkých, povedzme 10-12 hodín. Pritom tu je kopec nevyužitého potenciálu. Guláš akcie a stratégie nefunguje tak ako má. Keby Tim Schafer neexperimentoval a vytvoril lineárnu akčnú hru, všetko by bolo v poriadku. Takto vás svet, ktorý je bez života začne nudiť. Nevadilo, keby nebolo nutné sa v ňom neustále presúvať. Nepomôže skvelý soundtrack, Ozzy Osbourne alebo Lemmy Kilmister priamo v hre. Je úplne jedno, že ten svet na vás v niektorých momentoch dýcha originálnou atmosférou a neviete sa ho nabažiť. Prečo? Vždy príde moment, kedy toho máte dosť a krivka zábavnosti proste prudko poklesne.

Niekedy je menej viac a vhodnejšie by bolo venovať sa nie viacerým nápadom, ale iba jednému vybranému. Brütal Legend hráča poteší, ale obal s hrou si nepoloží do vitríny medzi iné herné hity. Navyše je hodnota hry degradovaná krátkosťou, jednoduchosťou a nevyužiteľným multiplayerom, ktorý ponúka iba strategické súboje. Eddie Riggs má jednoznačne na viac. Efektné, štýlové a hlavne metalové predstavenie paradoxne doplatilo na to, že sa hralo na niečo, čím vôbec nie je. A čím vôbec Brütal Legend je? Zbytočným gulášom? Nedokončenou ódou na staré a dobré časy? Ak si dokážete hry užívať (ale skutočne užívať, žiadny mainstream, vážení) a postačí vám hodinka hrania denne, máte na 2 týždne cez pracovné dni čo robiť.